Informačno-komunikačné technológie vo výchovno-vzdelávacom procese

Tak ako osvojenie materinského alebo cudzieho jazyka je prostriedkom dorozumievania, komunikácie, získavania a výmeny informácií, učenia sa, aj zvládnutie kompetencií žiakmi v oblasti ovládania IKT možno považovať za takýto prostriedok. Nejde len o to, aby ich žiaci využívali v rámci vyučovania na hodinách informatickej výchovy, informatiky, ale aj na iných hodinách ako zdroj informácií, prostriedok učenia sa, pri príprave na vyučovanie, riešení domácich úloh, vzájomnej komunikácii, prezentácií názorov, vypracúvaní projektov a pod.

Základným predpokladom využitia IKT ako prostriedku na hodinách je, aby potrebné zručnosti mal zvládnuté každý učiteľ, nielen učitelia informatickej výchovy a informatiky.

Predpokladáme, že pre začínajúcich učiteľov by zvládanie IKT nemalo byť problémom, keďže táto téma, vrátane používania didaktickej techniky, je súčasťou učebných osnov vysokých škôl, ktoré sa venujú príprave učiteľov. Aj pre ich starších kolegov boli vytvorené príležitosti na zvládnutie týchto zručností rôznymi formami ďalšieho vzdelávania. Keďže IKT majú slúžiť predovšetkým ako interaktívny prostriedok vyučovania, musíme mať na zreteli schopnosti žiakov tieto technológie využívať. Netreba zdôrazňovať, že veľa žiakov je v ich ovládaní veľmi zručných, mnohí z nich majú IKT k dispozícii v najnovšej podobe. Pre tých, ktorí tieto možnosti nemajú, treba vytvoriť podmienky na ich zvládnutie práve v škole.

Ďalším predpokladom zvládnutia problematiky sú aj dostatočné hardvérové a softvérové vybavenia škôl. Tu sa stretávame s pomerne veľkými rozdielmi a zisťujeme, že vybavenie škôl postačujúcim množstvom modernej výpočtovej a didaktickej techniky nezávisí len od rozpočtovaných finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty, ale často aj od osobnej iniciatívy vedúcich zamestnancov škôl, ktorí dokážu získať mimorozpočtové prostriedky z rôznych grantov, zo spolupráce s rôznymi inštitúciami, podnikateľmi, s podporou rodičov a pod. Potvrdzujú nám to skutočnosti, že školy patriace pod toho istého zriaďovateľa majú v tejto oblasti diametrálne odlišné podmienky.

Používanie IKT má aj negatívne stránky. Preto treba zapojenie technológií vyvažovať väčším dôrazom napr. na socializačné a kooperačné aktivity alebo rozvoj motoriky detí.

Kompetencie v oblasti IKT

Kompetencia je: „viac ako len vedomosť a zručnosť. Obsahuje tiež schopnosť spĺňať komplexné požiadavky využívaním a mobilizovaním psychosociálnych zdrojov (vrátane zručností a postojov) v konkrétnom kontexte.“1

Program – OECD Definition and Selection of Compe­ten­cies klasifikuje kľúčové kompetencie v 3 kategóriách:

• schopnosť interaktívne používať nástroje (jazyk, technológie),
• interagovať v heterogénnych skupinách (schopnosť spolupracovať s ostatnými),
• konať autonómne (schopnosť prevziať zodpovednosť za riadenie svojich životov).

Predmetom záujmu je rozvoj schopnosti používať digitálne technológie na efektívnu interakciu so svojím prostredím. To znamená, že žiakov musíme viesť k tomu, aby dostatočne porozumeli týmto nástrojom, aby ich vedeli adaptovať na vlastné účely, čiže ich vedeli používať interaktívne.

Schopnosť používať technológie interaktívne zahŕňa:

• učiť sa pomocou vhodne zvolených nástrojov a technológií,
• používať nástroje a technológie vo svoj prospech,
• tvoriť pomocou nich,
• poznať princípy fungovania nástrojov a technológií na ich efektívnejšie využívanie.

Zabezpečovanie procesu rozvíjania kompetencií žiakov v oblasti IKT z pohľadu vedenia školy

Pre rozvoj kompetencií žiakov treba vytvárať:

• personálne,
• materiálne,
• priestorové podmienky.

Personálne podmienky

Keďže za zabezpečenie odbornosti vyučovania je zodpovedný riaditeľ školy, mal by pri prijímaní nových pedagógov prihliadať aj na skutočnosť, do akej miery, resp. či vôbec požadované kompetencie majú. Vedenie školy by malo podporovať odborný rast pedagogických zamestnancov, ich externé a interné vzdelávanie prostredníctvom metodických orgánov (metodických združení, predmetových komisií), ktoré by mali slúžiť aj na vzájomné odovzdávanie informácií zo vzdelávacích aktivít, napr. pomocou otvorených hodín.

Pedagogická rada by sa mala zaoberať nielen pedagogickými a výchovno-vzdelávacími otázkami, ale aj zabezpečením výmeny pedagogických skúseností smerom k zlepšeniu, skvalitneniu vyučovacieho procesu (napr. uplatňovanie efektívnych metód a vyučovacích postupov, vrátane rozvíjania kľúčových spôsobilostí v oblasti digitálnej gramotnosti žiakov), zjednocovaniu kritérií hodnotenia a klasifikácie, prijímaniu opatrení na zlepšenie.

Povinnosťou školy je vypracovať vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov. Problémom však býva jeho napĺňanie. Kontrola je často náhodná. Obdobia, kedy je veľmi intenzívna, sa striedajú s obdobiami, kedy nie je žiadna. Chýba jej zameranie, je príliš všeobecná, nevychádza z predchádzajúcich analýz úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu.

Ak škola zistí, že spomínané kompetencie neboli u žiakov v predchádzajúcom období dostatočne rozvíjané, vedenie školy by malo zamerať kontrolnú činnosť na túto oblasť, jej výsledky dôsledne analyzovať, prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, kontrolovať ich odstránenie a využívať ho na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej činnosti. Využívať:

• hospitácie vyučovacích hodín,
• rozbor triednej dokumentácie,
• sledovanie plnenia učebných osnov a tematických výchovno-vzdelávacích plánov,
• účasť na zasadnutiach metodických orgánov, resp. analýz