Komunikácia a riešenie problémov školy v kontexte jej kultúry

Podstata a význam komunikácie v škole ako verejnej inštitúcii

Komunikácia v škole ako verejnej inštitúcii nie je uzatvoreným systémom. Pokiaľ by škola nekomunikovala, nemohla by prosperovať, spolupracovať s okolím, nemohla by sa s nikým porovnávať, rozvíjať sa, nemala by spätnú väzbu. Forma komunikácie prebieha celým radom komunikačných kanálov (Mikuláštík, 2020). Má veľmi premenlivú podobu a širokú škálu možností, ktoré môžeme v rôznych kombináciách požívať a meniť. Záleží na schopnostiach užívateľa, ako citlivo vie používať optimálne spôsoby, ktoré rešpektujú situáciu, úmysel, individuálne odlišnosti partnera, s ktorým komunikujeme, koho presviedčame, ku ktorému hovoríme (Dirgová, et al., 2021).

Komunikáciu v škole delíme podľa viacerých kritérií. Najčastejšie podľa:

• použitia slov (verbálnu a neverbálnu),
• smerovania (jednosmernú a obojsmernú),
• formálnosti (formálnu a neformálnu),
• priamosti (priamu a nepriamu),
• spôsobu šírenia informácií (vertikálnu, horizontálnu a diagonálnu).

Na všeobecne položenú otázku: „Prečo komunikujeme?“ možno odpovedať napríklad aj tak, že nemôžeme nekomunikovať. Komunikácia úzko súvisí so životom každého človeka, významne ho obohacuje a poskytuje mu množstvo informácií. Prostredníctvom komunikácie získavame poznatky, názory, dozvedáme sa o postojoch, hodnotách, spôsobe života a životnom štýle. Komunikácia reguluje naše konanie a správanie, ovplyvňuje naše ašpirácie, výkon a nasmeruje celkový pohľad na celý život náš i spoločnosti. Komunikujeme preto, aby sme si vymieňali a získavali informácie a poznatky; aby sme presviedčali a získavali iných na svoju stranu, pre plnenie úloh vytýčených nami alebo niekým iným; aby sme poznali seba a iných (kolegov, priateľov aj nepriateľov); aby sme nadväzovali sociálny kontakt a neboli izolovaní, osamotení, pretože mať niekoho blízkeho patrí k základným ľudským potrebám (Farkašová, 2019).

Ako uvádza Mikulaštík (2020), komunikácia v škole ako verejnej inštitúcii slúži piatim základným funkciám:

1. úkolová pracovná funkcia – dokončovanie úloh a plnenie termínov závisí na stálom a pravidelnom komunikovaní. Nevyhnutná je obojstranná komunikácia medzi vedením školy a jej zamestnancami;
2. sociálne podporujúca funkcia – v harmonickom pracovnom prostredí sú zamestnanci priateľskejší, kolegovia sa stávajú tak trochu súčasťou individuálneho, súkromného života;
3. motivačná funkcia – plat je iba jeden motivačný stimul. Z komunikačného hľadiska je tu celý rad dôležitejších stimulov, ktoré zaručujú iniciatívu a identifikáciu pracovníkov s úlohami, tímom a organizáciou;
4. integračná funkcia – zamestnanci majú pocit, že sú súčasťou určitej komunity;
5. inovačná funkcia – ľudia sú spok