Legislatívna akcelerácia inklúzie v školskom prostredí

Inkluzívne vzdelávanie sa po dlhom čase stalo na Slovensku strategickou prioritou a v súčasnosti prechádza legislatívnymi zmenami, ktoré majú akcelerovať proces inklúzie v školách. Učitelia a ostatní pedagogickí zamestnanci sú kľúčovými aktérmi týchto zmien a bez ich odhodlania a pričinenia sa deklarované záväzky môžu len ťažko premietnuť do praxe. Keďže inkluzívne vzdelávanie je v prvom rade právom, školy sú postavené pred neľahkú úlohu, a to pretaviť právo na každodennú realitu a vytvoriť akceptujúce a prosperujúce vzdelávacie prostredie pre heterogénne skupiny žiakov.

Právny základ inkluzívneho vzdelávania

Inklúzia ako právo na vzdelávanie v bežnom edukačnom prostredí a v spádovej škole, ktorá sa nachádza v bezprostrednom okolí dieťaťa, je na Slovensku legislatívne záväzná od roku 2010 na základe prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Slovenská republika sa týmto krokom zaradila medzi krajiny s vysokým právnym povedomím o ľudských právach, keďže občianske práva osôb so zdravotným postihnutím boli dlhodobo prehliadané až ignorované vo viacerých ekonomicky vyspelých a demokratických krajinách sveta, Slovensko nevynímajúc. Aj súčasný postoj niektorých intaktných jednotlivcov k napĺňaniu práv tých, ktorí boli v spoločnosti dlhodobo „neviditeľní“, je dedičstvom dnes už prekonanej paradigmy. Na druhej stráne treba objektívne uznať, že zmena myslenia a spoločenského systému, ktorý treba v niektorých ohľadoch transformovať a uspôsobiť tak, aby reflektoval diverzitu, je náročný a najmä dlhodobý proces. Napokon aj správa Európskej komisie o napĺňaní práv osôb s postihnutím v Európskej únii, ktorá vznikla na vyžiadanie OSN, otvorene priznáva, že mnohé z týchto práv sa napriek prijatiu Dohovoru porušujú a treba zavádzať účinné kontrolné mechanizmy na ich dodržiavanie¹.

Európska únia prijala v týchto intenciách dôležitý strategický dokument s názvom Union of Equality: Strategy for the Rights of Persons with Disabilities 2021-2030², v ktorom vymedzila konkrétne priority. Impulzom k dlhodobému záväzku EÚ je pretrvávajúca nepriaznivá situácia osôb s postihnutím v spoločnosti z hľadiska ich sociálneho vylúčenia a rizika chudoby v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Cieľom Stratégie je podniknúť kroky, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje práva, nemuseli už zažívať diskrimináciu, mali rovnaké príležitosti, rovnaký prístup k účasti na spoločenskom a hospodárskom živote a mohli sa voľne pohybovať v EÚ bez ohľadu na to, že potrebujú podporu. EÚ má preto ambíciu byť lídrom, vzorom a propagátorom práv osôb so zdravotným postihnutím na celom svete. Slovensko, ako členská krajina EÚ, by mala byť toho súčasťou.

Vývoj inklúzie v našom školskom prostredí po prijatí Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím možno označiť za pozvoľný bez výrazných snáh o implementáciu ratifikovaných záväzkov do školskej legislatívy. Hoci údaje zo štatistickej ročenky Centra vedecko-technických informácií SR poukazujú na každoročný nárast počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách a v školskom roku 2023/24 sa to týkalo 52 488 žiakov na všetkých stupňoch škôl, v špeciálnych školách sa naďalej vzdelávalo 25 235 žiakov³, čo je stále privysoké číslo v percentuálnom porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. Výskumy, ktoré skúmajú proces zaškolenia dieťaťa so zdravotným postihnutím na Slovensku, poukazujú, že mnohé školy ešte stále nie sú ochotné a pripravené prijať také dieťa na povinnú školskú dochádzku a sú málo iniciatívne pri vytváraní inkluzívneho prostredia, hoci ich k tomu legislatíva zaväzuje (porov. Slaná, Molnárová Letovancová, Slaný 2023). Exemplárnym príkladom porušovania práva na inkluzívne vzdelávanie bolo rozhodnutie najvyššieho súdu SR z roku 2014 o neoprávnenom odmietnutí vzdelávania dievčaťa s Downovým syndrómom (rozhodnutie č. 7Sžo/83/2014)⁴. Najvyšší súd v rozsudku potvrdil prednosť medzinárodnej zmluvy, t. j. Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a tým aj práva na inkluzívne vzdelávanie pred zákonmi SR a zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v tejto veci rozhodol inak.

Inkluzívne vzdelávanie v Pláne obnovy a odolnosti SR

K významnému míľniku v presadzovaní práva na inkluzívne vzdelávanie došlo až v roku 2021 zaradením inkluzívneho vzdelávania medzi priority Plánu obnovy a odolnosti SR⁵, vďaka čomu sa naštartovali legislatívne zmeny, ktoré majú zásadným spôsobom pomôcť implementácii inklúzie v školskej praxi.

Inkluzívna problematika je obsiahnutá ako samostatný komponent v jednej z piatich strategických oblastí s príznačným názvom Kvalitné vzdelávanie. V kontexte inklúzie ide o dostupnosť, rozvoj a kvalitu vzdelávania, pričom súčasťou priorít bola aj kurikulárna transformácia a zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl. Paralelne s plnením Plánu obnovy a odolnosti bola vypracovaná Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní⁶, ktorá už vo svojom nultom akčnom pláne na rok 2021 vytýčila viaceré významné kroky na podporu inklúzie v školskej legislatíve a praxi.