Práca s ľuďmi má svoje špecifiká. Dobrý človek, skúsený a tvorivý učiteľ, skutočný odborník vo svojom odbore ešte nemusí byť automaticky dobrým manažérom v škole. Vedúci zamestnanec musí okrem osobnostných predpokladov získať určité vedomosti z oblasti práce s dospelými ľuďmi a taktiež zručnosti a skúsenosti, ktoré nie sú prenosné z inej oblasti ľudskej činnosti. Dobrým riaditeľom školy, zástupcom, vedúcim metodického orgánu školy sa človek stáva v procese neustáleho učenia sa. Žiadne vzdelávanie nemôže zabezpečiť odbornosť a autoritu riadiaceho pracovníka na celý život. Získané vedomosti a zručnosti musia byť postupne modifikované a vylepšované tak, aby zodpovedali vždy meniacim sa potrebám žiakov, učiteľov a spoločnosti.

Autoritu a rešpekt získavajú vedúci zamestnanci činmi, rozhodnutiami a múdrym vedením tímu. Len nerozumný vedúci zneužíva pri riadení školy strach zamestnancov a žiakov.

Riaditeľ školy dlhodobo realizuje osobný sebarozvoj, strategické projektovanie a plánovanie súvisiace s cieľmi školy, vedenie a vzdelávanie ľudí v škole, riadenie zmien a hospodárenie. Každodenne sa rozhoduje, komunikuje, deleguje pracovné povinnosti, formuje pracovný tím a snaží sa chápať potreby zamestnancov a organizácie. K najnáročnejším činnostiam riaditeľa školy patrí hodnotenie pracovných činností svojich zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov je jednou z najcitlivejších stránok jeho práce, má pre pedagogických zamestnancov zásadný význam v ich vzťahu k práci, k škole, ale i k sebe samému.

K tomu, aby sme prenikli do pravej podstaty hodnotenia pedagogického zamestnanca, je dôležité ho chápať v širšom kontexte, v kontexte jeho pracovných povinností a činností. Napriek snahe riaditeľa o objektivitu v hodnotení svojich zamestnancov má hodnotenie subjektívny charakter – spočíva v miere stotožnenia sa hodnotiacej osoby s objektom hodnotenia a v kritériách, prípadne norme, s ktorými je objekt (zamestnanec) porovnávaný (Babiaková, Brozmanová, ­Čiliaková, 2021).

Vedenie školy si zvyčajne vypracuje kritériá hodnotenia pedagogických zamestnancov. Jedná sa o kritériá hodnotenia učiteľa vo vzťahu k žiakovi, k výchovno-vzdelávaciemu procesu, k sebarozvoju, k normám a k pracovnému správaniu. Pre objektivizovanie hodnotiacich procesov pedagogických zamestnancov nestačí realizovať len pedagogické pozorovanie na ich vyučovaní, hospitácie v triede, kontrolovať triednu dokumentáciu a pracovné správanie. Je potrebné pýtať sa pedagogických zamestnancov na ich vnímanie a hodnotenie vlastných profesijných činností.

Výskum v pedeutológii

Pedagogická prax aj oblasť školského manažmentu potrebuje zdieľať výsledky aktuálnych výskumov v oblasti vedného odboru pedeutológia. Je to veda, ktorá sa zaoberá učiteľskou profesiou a skúma ju z niekoľkých hľadísk:

vývoj učiteľskej profesie, pregraduálne a postgraduálne vzdelávanie učiteľov, koncepcie výučby učiteľov, kategórie a štandardy pedagogických zamestnancov, profesijná zdatnosť a kompetenčné profily učiteľov, medzinárodná komparácia učiteľskej profesie, psychologické a sociologické aspekty učiteľskej profesie, profesionálna dráha učiteľa, jeho motivácia k povolaniu, spokojnosť v povolaní, stres a stresové faktory profesie, evalvácia a autoevalvácia v učiteľskej profesii, náročnosť profesijných činností, časová záťaž učiteľov a pod.

Výskumné zistenia – Subjektívne vnímaná náročnosť profesijných činností učiteľov verzus ich životná spokojnosť

Výskum sa zameriaval na subjektívne vnímanie náročnosti profesijných činností učiteľo