Psychologický pohľad na problematiku videohier a sociálnych sietí

Napriek mnohým protikladným názorom na videohry a trávenie voľného času na sociálnych sieťach, je dnes nepopierateľným faktom, že tieto aktivity sú nezastaviteľné a majú svoju budúcnosť v ďalších nových alternáciách. Videohry, ktoré majú kvalitatívne pozitívny rozmer, majú podľa správy EÚ kladný vplyv na vývoj detí.

Podľa štúdie Komisie Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod a ochranu spotrebiteľa táto forma zábavy môže:

• rozvíjať u detí kreativitu,
• rozvíjať schopnosť spolupracovať,
• pomôcť riešiť konflikty,
• rozvíjať schopnosť dedukcie či flexibilitu myslenia.

Holandský europoslanec, Toine Manders uviedol, že vo väčšine prípadov nie sú videohry nebezpečné, môžu dokonca prispieť k zlepšovaniu dôležitých schopností, stimulujú učenie, fluenciu, spoluprácu a zmysel pre inováciu. Podľa odborníkov netreba zakazovať určité druhy hier. Dvadsaťsedem členských štátov by sa malo usilovať o dôkladné uplatňovanie už existujúceho obmedzenia na niektoré druhy videohier, podľa tzv. PEGI – systém hodnotiaci vhodnosť hier pre určité vekové skupiny na základe ich obsahu.

Európsky obchod zaznamenal v sektore videohier a počítačových hier za rok 2014 zisk vyše 12 miliárd eur. Vo Veľkej Británii v minulom roku dokonca predaj videohier prekonal hudobné, či iné audiovizuálne elektronické médiá. Odborníci, ktorí sa zaoberajú problematikou druhov, kvality a hodnoty hier žiadajú o zavedenie tzv. červeného tlačidla na počítačoch a hracích konzolách, ktoré by umožňovalo rodičom a učiteľom monitorovať obsah hier, ako aj sledovať, koľko času pri nich deti strávili. Nový systém má pomôcť rozpoznať závislosť na hrách. Systém pripravujú odborníci, ktorí sa ocitli na prahu závislosti, pričom kľúčom sú nové stimuly na „trénovanie mozgu“. Konkrétna podoba tejto vymoženosti však zatiaľ nie je známa.

Na svete je v súčasnosti približne 1,2 miliardy hráčov videohier, pričom výskum tohto masového fenoménu sa zameriava na to, či môžu počítačové hry spôsobovať vyšší stupeň agresivity, alebo či spôsobujú závislosť.

Videohry a tréning mozgu

V povedomí širokej verejnosti majú videohry pomerne zlú povesť. Dôvodom je rozšírené presvedčenie o negatívnom vplyve na hráčov. Hráči presedia celé hodiny v rovnakej pozícii pred monitorom, odtrhnutí od reálneho sveta, mimické prejavy tváre hráča, ktorý prežíva hru, hraničia s pochybami o normálnosti jeho psychického stavu. Výbuchy energie a prejav víťazstva, či nezdolania prekážky sú sprevádzané nie práve adekvátnou nonverbálnou komunikáciou, nutná pauza na toaletu a príjem jedla a pitia v intímnej blízkosti monitora je jediné, čo hráča dlhé hodiny zaujíma. To všetko sú indície, ktoré poukazujú na to, že s jedincom za monitorom nie je niečo v poriadku. Po určitom čase dochádza k následným najčastejším diagnózam:

• nintendonitída – šľachové poranenie rúk a zápästia,
• playstation palec,
• fotosenzitívna epilepsia (PSE),
• syndróm Tetrisu – halucinogénne pocity zrakové a sluchové dokonca aj v spánku,
• syndróm karpálneho tunela – strata citlivosti a pohyblivosti ruky,
• migrény,
• zrakové problémy – suché oči, glaukóm-zelený zákal oka a iné.

Ak sa tieto situácie opakujú a v zvýšenej miere vyššie spomínaných symptómov, okolie to indikuje ako patologické správanie. Príčinu vidí v podnete predmetu záujmu, teda vo videohrách.

Výskumy a štúdie

V poslednom čase sa začali objavovať iniciatívy snažiace sa o pozitívny pohľad na využitie videohier. Výskumy naznačili ich potenciál:

• v zlepšovaní schopnosti dedukovať,
• presúvať pozornosť medzi úlohami,
• v selektívnej pozornosti,
• zlepšenie krátkodobej pamäte v reálnom čase.

Pozitívne reakcie boli zaznamenané aj v boji proti t