Reforma školstva v európskych krajinách

„Šťastný národ, ktorý má hojnosť dobrých škôl a dobrých kníh“ Ján Amos Komenský

Charles Elachi, riaditeľ vývojárskeho centra NASA v rokoch 2001 – 2016 hovorí „nasledujúcim generáciám by sme mali dať poriadne základy v celej škále odborov ako matematika, ale aj hudba či literatúra. Treba podporovať multidisciplinárne vzdelávanie a učiť mladých mať otvorenú myseľ a prijímať nové myšlienky. Napriek tomu, že momentálne je doba programátorov, strojárov, technikov, vyspelé krajiny a spoločnosti sa zameriavajú nielen na exaktné vedy a techniku, ale aj na humanitné vedy. Dokonca aj v NASA okrem inžinierov a vedcov majú tím umelcov, ktorí sú akýmsi prostredníkom medzi nami a laickým svetom, ktorému tlmočia, čo vlastne v NASA robia a aký to má význam“. Podľa neho by sa nemalo škatuľkovať na humanitné alebo prírodné vedy. Mnohí novátori majú v sebe niečo z oboch svetov a dokážu to prepojiť a inšpirovať sa druhou stranou.

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová rovnako vyzdvihuje úlohu spoločenských vied, ktoré táto vedkyňa považuje za kľúčové pri ľudskom zvládaní migračnej krízy. „Lepšou prevenciou je integrácia prisťahovalcov do domácej spoločnosti. A tá sa nedosiahne investíciami do kamier, ale do ľudí a do práce s nimi. Okrem iného aj v oblasti patričných disciplín spoločenských vied, ktoré u nás mnohí tak zaznávajú. Tie by mohli pomôcť dať odpovede na zaujímavé otázky. Napríklad, či bude na Slovensku niekedy stáť mešita, a ak áno, či sa nájde kresťan, ktorý pred ňou odhrnie sneh.“ (Lubyová, esej v prílohe Pravdy Víkend, 2015).

Rovnako sa vyjadrila, že akceptuje strategický program „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa však musí podrobiť radikálnej selekcii. Namiesto od reality vzdialených vízií je potrebné sústrediť sa na niekoľko priorít a prostredníctvom akčného plánu zúžiť široký a v súčasných podmienkach absolútne nerealizovateľný reformný projekt.

Martti Oiva Kalevi Ahtisaari, fínsky politik a diplomat, povedal: „V priebehu nasledujúcich desiatich rokov na trh práce príde okolo miliardy mladých ľudí vo veku od 15 – 30 rokov, avšak prostriedky, ktoré máme k dispozícii, nám dovolia dať prácu len približne 300 miliónom z nich. Čo môžeme ponúknuť týmto mladým ľuďom? Myslím si, že je to jedna z hlavných úloh, ktoré stoja pred nami, ak chceme dosiahnuť mierový rozvoj, ak chceme, aby títo mladí ľudia mohli v niečo dúfať.“

Súčasná spoločnosť vyžaduje iný prístup ku vzdelávaniu, aby mohla pripraviť ľudí na budúcu profesiu. Napriek určitým opatreniam a snahám predchádzajúcich vlád sa nepodarilo urobiť potrebnú nápravu v rezorte a vyzerá to tak, že je potrebná zmena od základov. V odpovedi na otázku ako to urobiť, by nám pomohlo priučiť sa niečomu od iných – úspešných v tomto smere.

Testovanie PISA

Medzinárodné testovanie PISA sa uskutočňuje každé tri roky od roku 2000. V každom z týchto trojročných cyklov je hlavnou oblasťou testovania niečo iné. V prvom cykle to bola čitateľská gramotnosť, následne matematická a poslednou z troch obmieňaných bola prírodovedná gramotnosť. Štúdia PISA sa v roku 2015 prvýkrát realizovala prostredníctvom počítačov. Každý žiak sa musel prihlásiť do testovacieho systému, ktorý mu následne automaticky pridelil jeden z celkovo 66 rôznych typov testovacích modulov. Každý obsahoval úlohy z hlavnej témy, ktorou bola prírodovedná gramotnosť, ktorá tvorila približne polovicu úloh. Zvyšok tvorili úlohy z matematickej alebo čitateľskej gramotnosti alebo z tímového riešenia problémov. Tie mohli byť nakombinované rôzne. Nie nevyhnutne každý žiak musel mať úlohy zo všetkých oblastí, minimálne však z hlavnej a jednej vedľajšej. Na riešenie testu mal každý dve hodiny. 

Plánované celonárodné testovanie z matematiky a materinského jazyka sa tento rok podľa bývalého ministra školstva Petra Plavčana uskutočniť nemalo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte. Avšak novej ministerke rezortu Martine Lubyovej sa podarilo tento stav zvrátiť a na testovanie 5-2017 bolo vyčlenených cca 160-tisíc eur. 

Ide o vstupné hodnotenie vedomostí a zručností žiakov na začiatku druhého stupňa základnej školy (nižšieho stredného vzdelávania). Testovanie by školám malo poskytnúť spätnú väzbu, ako sú žiaci pripravení na prechod z prvého na druhý stupeň základnej školy, poslúži to aj na monitorovanie stavu vedomostí žiakov pri výstupe z primárneho vzdelávania v celoštátnom meradle. „Keďže v rámci testov PISA klesá Slovensko stále hlbšie, potrebujeme mať takýto nástroj pravidelne celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy a aby sme vedeli urobiť nejakú nápravu,“ dodala Lubyová.

Príklad:

Pre porovnanie uvádzame výsledky v testovaní PISA za rok 2015, v ktorom slovenskí deviataci dosiahli historicky najhoršie skóre vo všetkých testovaných oblastiach. V prírodovednej gramotnosti slovenskí žiaci získali 461 bodov, priemer OECD bol 493 bodov. V matematickej gramotnosti majú deviataci rovnako medzery, v testovaní dosiahli 475 bodov. Priemerný výkon ich rovesníkov v krajinách OECD bol o 15 bodov lepší. V čitateľskej gramotnosti dosiahli 453 bodov, priemerné skóre bolo 493 bodov. Deviatakom na Slovensku podľa výsledkov PISA robí najväčšie problémy čítanie s porozumením.

Graf č. 1: Výsledky slovenských žiakov v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti (Testovanie sa na Slovensku uskutočnilo v apríli 2015 na 292 školách. Celkovo bolo testovaných 6 350 15-ročných žiakov na základných školách, gymnáziách alebo stredných odborných školách).