Školská administratíva na Slovensku v rokoch 1945 až 1968

Problematika školstva bola súčasťou kompetenčných zmien, ktoré sa týkali orgánov štátu na Slovensku. Počas celého časového úseku 1945 až 1968 bol na čele školskej administratívy Československa minister školstva. Špecificky pre Slovensko existovala ešte od čias Slovenského národného povstania funkcia povereníka školstva. 

Právomoci jednotlivých povereníctiev sa postupne zmenšovali v prospech celoštátnych ministerstiev. Zlomom bolo prijatie socialistickej Ústavy v roku 1960. Zmenil sa názov štátu na Československú socialistickú republiku, zmeny sa dotkli aj slovenských orgánov. Ukončila sa existencia Zboru povereníkov. Jednotliví povereníci pokračovali v práci ako tzv. povereníci SNR, avšak disponovali ešte menšími kompetenciami ako predtým. Platilo to aj o povereníkoch SNR pre školstvo.¹

Na čele uvedených orgánov stálo od skončenia druhej svetovej vojny niekoľko osobností. Jediným československým ministrom školstva zo Slovenska bol Ernest Sýkora. Za tento rezort však zodpovedal len niekoľko mesiacov v čase od 31. 1. do 14. 9. 1953.² Na slovenskej úrovni bola situácia komplikovanejšia. Uvádzame stručný prehľad vývoja štátnych orgánov na Slovensku, ktoré mali v gescii školstvo.

V časoch existencie Zboru povereníkov išlo o orgány s rôznymi názvami a s rozličnými kompetenciami:

• povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu (1945),
• povereníctvo školstva a osvety (1945 – 1948),
• povereníctvo školstva vied a umení (1948 – 1953),
• povereníctvo školstva a osvety (1953),
• povereníctvo školstva (1953 – 1956),
• povereníctvo školstva a kultúry (1956 – 1960)