Školská samospráva ako forma participácie mládeže (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Legislatívne im to umožňuje zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení § 25 a 26 Žiacka školská rada umožňuje vyjadrovať sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, spolupodieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku a zastupovať žiakov vo vzťahu k vedeniu školy. Úspešné napĺňanie poslania žiackej školskej rady sa odráža v spokojnosti žiakov s činnosťou školy a ich samosprávneho orgánu. Žiacka školská rada tak reprezentuje záujmy žiakov a zastupuje ich nielen vo vzťahu k vedeniu školy, ale a navonok. 

Názory riaditeľov škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov

Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, konkrétne § 26, charakterizuje a špecifikuje funkciu a právomoci žiackej školskej rady, ktorá ak je na škole zriadená, reprezentuje žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy.

Prvá otázka pre riaditeľov SŠ zisťovala, do akej miery súhlasia, resp. nesúhlasia so znením uvedeného zákona. Väčšina oslovených riaditeľov (245; 70,8 %) uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 65 riaditeľov (18,8 %) na túto otázku neodpovedalo, 34 riaditeľov (9,8 %) vyjadrilo nesúhlas a predložilo určité návrhy na jeho spresnenie a dvaja (0,6% ) uviedli možnosť neviem.

Z tých, ktorí vyjadrili nesúhlas s uvedeným zákonom:

• presnejšiu a jasnejšiu formuláciu navrhlo 14,7 % riaditeľov,
• návrh, že každá trieda by mala mať svojho zástupcu v žiackej školskej rade (počet členov by nemal byť ohraničený v zákone) uviedlo 23,5 % riaditeľov,
• potrebu dopracovania koordinátorov žiackych škol­ských rád (znížiť úväzok učenia, príplatok ako za triednictvo) uviedlo 23,5 % riaditeľov,
• náklady na činnosť žiackych školských rád by mali byť riešené osobitným rozpočtom zriaďovateľa uviedlo 11,8 % riaditeľov,
• zástupcovia žiakov v žiackej školskej rade by mal byť spôsobilí na právne úkony (8,8 %),
• riaditelia tiež navrhli väčšiu možnosť participácie a právomocí žiackej školskej rady pri podieľaní sa na chode školy/školstva (5,9 %),
• ministerstvo školstva by malo vypisovať granty a projekty pre žiacke školské rady (2,9 %).

Graf č. 1:   Súhlas resp. nesúhlas so znením zákona (v %)

Hodnotenie činnosti žiackej samosprávy

Miera akceptácie žiackych samosprávnych orgánov na SŠ, ich činnosť a tradícia je veľmi odlišná. Zaujímalo nás, ako riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou hodnotia jej prínos pre školu. Možno konštatovať, že hodnotenie činnosti žiackeho samosprávneho orgánu vo vzťahu k vedeniu školy, pedagógom a ďalším zamestnancom vyznieva v celku pozitívne. Až tri štvrtiny (75,9 %) oslovených riaditeľov škôl so žiackou samosprávou vníma jednoznačný prínos samosprávy pre školu. Necelých 20 % (17,4 %) riaditeľov však označilo činnosť žiackej samosprávy za formálnu a 6,7 % volilo možnosť „iné“. V rámci uvedenej odpovede 13,0 % respondentov odpoveď nekonkretizovalo, 39,1 % uviedlo, že situácia je rozdielna v závislosti na konkrétnej situácii, niekedy je samospráva prínosom, niekedy je jej činnosť čisto formálna a 26,1 % síce deklarovalo jej prínos avšak očakávania zo strany vedenia boli vyššie. Každý siedmy riaditeľ (13,0 %) v rámci možnosti „iné“ poukazoval na skutočnosť, že žiacka samospráva svoju činnosť orientuje výlučne na spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít školy pre žiakov.

Graf č. 2:   Hodnotenie významu žiackej samosprávy pre školu (v %)