Temperament v školskom prostredí

„Nie je nič nerovnejšia ako rovnako sa správať k nerovnakým ľuďom.“ Oscar Wilde

U každého jedinca sa prejavujú vrodené a získané vlastnosti. K získaným patria tie, ktoré vznikli v priebehu ontogenetického vývinu, sú prirodzene závislé od vrodených vlastností. V rovine temperamentu imperatív predstavujú sebapoznávacie a sebaregulačné vlastnosti. V teoretickej aj praktickej rovine by mal o nich každý pedagogický aj odborný zamestnanec mať jasný obraz.

Príklad: Výklad temperamentu cez metaforický rozmer rozprávky - Štyria šľachtici sa uchádzali o priazeň krásnej šľachtičnej. Ich náklonnosť ju omrzela a rozhodla sa ich zbaviť. Na jej príkaz sluhovia strčili šľachticov do vreca a zo všetkých strán ich mlátili cepmi. Potom ich vyniesli pred brány mesta. Keď sa šľachtici vyslobodili, na vzniknutú reagovali. Prvý šľachtic veľmi nadával, mal úctyhodnú slovnú zásobu a podivuhodnú výrečnosť. Zmocnila sa ho prudká zúrivosť, v jeho rozhorčených očiach sa zaleskla slza. Jeho súženie netrvalo dlho, povzniesol sa nad situáciou a povedal: „Tak to teda nie, napokon existujú aj iné ženy a až taká pekná zase nie je.“ Druhý muž sedel na pníku a žialil, prudko a hlboko. Trápil sa a položil si otázku: „Prečo sa mi nič nedarí?“ Tretieho muža sa zmocnila zúrivá zlosť. Oči mu sršali bojom, na sluchách mu navreli žily, mečom rozsekol najskôr vrece a s bojovým výkrikom: „Ja vám všetkým ukážem!“, vypochodoval do mesta odhodlaný opäť bojovať o priazeň šľachtičnej. Štvrtý muž si trochu pomrmlal, sedel celkom pokojne a odovzdane. Zdalo sa, že sa so všetkým zmieril: „Konečne mám pokoj, dúfam, že sa už nič vážne nestane“. Pomaly vstal a pobral sa domov. Zdalo sa, že po ničom inom ani netúži /Riešenie: Prvý šľachtic bol sangvinik, druhý melancholik, tretí cholerik, štvrtý flegmatik/.

Na ten istý podnet majú rôzni ľudia tendenciu reagovať rôzne. Reakcie vyplývajú z ich vnútornej dynamiky prežívania a konania. Individuálna svojráznosť osobnosti sa najviac vyjadruje charakteristikami, ktoré sú zjavné v správaní, konaní, prežívaní, a ktoré sú pomerne stále. Z biologicky podmienených charakteristík túto rovinu predstavuje temperament.

Temperament je určovaný vrodenými vlastnosťami nervovej sústavy, pričom vyjadruje celkový stav emotivity. Rozumieme ním formálne charakteristiky prežívania a správania sa jedinca, spôsob, akým robí a prežíva to, čo robí.

Temperament predstavuje sústavu psychických vlastností duševnej dynamiky jedinca a uplatňuje sa v spôsoboch reagovania, prežívania. Ide o všeobecné vlastnosti vystihujúce rýchlosť a intenzitu prežívania. Od temperamentu závisí, ako ľahko a rýchlo u človeka vznikajú city, aké sú silné, intenzívne, ako živo sa prejavujú navonok a ako rýchlo sa striedajú. V reálnom živote veľmi vzácne nájdeme vyhranený typ temperamentu. Niektoré typy temperamentu predstavujú priame protiklady v oblasti dynamiky. V zdravej osobnosti sa nemôže snúbiť cholerický flegmatik, ani sangvinický melancholik. Vlastnosti každého typu predstavujú určitú rovinu, ktorá je zastúpená v každej osobnosti, je len otázne, v akom rozsahu a v akej intenzite.

Temperament sa výrazne prejavuje v sfére:

• motoricko-pohybovej -  tempo, hlasitosť reči, gestika, mimika, koloretika, haptika, proxemika, kinetika a pod.,
• emocionálno-citovej - zmeny nálady, citlivosť, zraniteľnosť, impulzívnosť a pod.

K základným charakteristikám temperamentu patria: náladovosť, resp. celkové emocionálne ladenie; intenzita a rýchlosť reakcií na vonkajšie podnety; výrazovosť, resp. miera, v akej sa emócie prejavujú navonok; odolnosť voči vznikajúcim podnetom. Napriek tomu, že temperament je biologicky podmienený, do významnej miery ho dokážeme ovplyvniť výchovnými prostriedkami, sebakorekciou a autoreguláciou správania. Dôležité je poznať špecifiká temperamentu, snažiť sa využívať jeho prednosti a ustrážiť riziká, naučiť sa s ním úspešne žiť a vhodne ho korigovať.

Humorálne typológie

Antická typológia v ponímaní Hippokrata a Galéna sa stala východiskom pre ruského fyziológa I. P. Pavlovova a anglického psychológa H. J. Eysenka pri popisovaní jednotlivých typov temperamentu. Vychádzajúc z teórie dominancie štiav v organizme a živlov v prírode, boli sformulované aj pomenovania typov temperamentov:

• cholé - žltá žlč - oheň - cholerik – nepokojný a impulzívny.
• sangvius - krv – vzduch- sangvinik - živý a pohyblivý.
• flegma - hlien – voda - flegmatik - pomalý a pokojný.
• malain cholé - čierna žlč zem - melancholik - smutný a rezervovaný.

Švajčiarsky psychiater C. G. Jung na základe klinických skúseností rozlišuje dve orientácie osobnosti podľa ich postojov.