Temperament v školskom prostredí

„Nie je nič nerovnejšia ako rovnako sa správať k nerovnakým ľuďom.“ Oscar Wilde

U každého jedinca sa prejavujú vrodené a získané vlastnosti. K získaným patria tie, ktoré vznikli v priebehu ontogenetického vývinu, sú prirodzene závislé od vrodených vlastností. V rovine temperamentu imperatív predstavujú sebapoznávacie a sebaregulačné vlastnosti. V teoretickej aj praktickej rovine by mal o nich každý pedagogický aj odborný zamestnanec mať jasný obraz.

Príklad: Výklad temperamentu cez metaforický rozmer rozprávky - Štyria šľachtici sa uchádzali o priazeň krásnej šľachtičnej. Ich náklonnosť ju omrzela a rozhodla sa ich zbaviť. Na jej príkaz sluhovia strčili šľachticov do vreca a zo všetkých strán ich mlátili cepmi. Potom ich vyniesli pred brány mesta. Keď sa šľachtici vyslobodili, na vzniknutú reagovali. Prvý šľachtic veľmi nadával, mal úctyhodnú slovnú zásobu a podivuhodnú výrečnosť. Zmocnila sa ho prudká zúrivosť, v jeho rozhorčených očiach sa zaleskla slza. Jeho súženie netrvalo dlho, povzniesol sa nad situáciou a povedal: „Tak to teda nie, napokon existujú aj iné ženy a až taká pekná zase nie je.“ Druhý muž sedel na pníku a žialil, prudko a hlboko. Trápil sa a položil si otázku: „Prečo sa mi nič nedarí?“ Tretieho muža sa zmocnila zúrivá zlosť. Oči mu sršali bojom, na sluchách mu navreli žily, mečom rozsekol najskôr vrece a s bojovým výkrikom: „Ja vám všetkým ukážem!“, vypochodoval do mesta odhodlaný opäť bojovať o priazeň šľachtičnej. Štvrtý muž si trochu pomrmlal, sedel celkom pokojne a odovzdane. Zdalo sa, že sa so všetkým zmieril: „Konečne mám pokoj, dúfam, že sa už nič vážne nestane“. Pomaly vstal a pobral sa domov. Zdalo sa, že po ničom inom ani netúži /Riešenie: Prvý šľachtic bol sangvinik, druhý melancholik, tretí cholerik, štvrtý flegmatik/.

Na ten istý podnet majú rôzni ľudia tendenciu reagovať rôzne. Reakcie vyplývajú z ich vnútornej dynamiky prežívania a konania. Individuálna svojráznosť osobnosti sa najviac vyjadruje charakteristikami, ktoré sú zjavné v správaní, konaní, prežívaní, a ktoré sú pomerne stále. Z biologicky podmienených charakteristík túto rovinu predstavuje temperament.

Temperament je určovaný vrodenými vlastnosťami nervovej sústavy, pričom vyjadruje celkový stav emotivity. Rozumieme ním formálne charakteristiky prežívania a správania sa jedinca, spôsob, akým robí a prežíva to, čo robí.

Temperament predstavuje sústavu psychických vlastností duševnej dynamiky jedinca a uplatňuje sa v spôsoboch reagovania, prežívania. Ide o všeobecné vlastnosti vystihujúce rýchlosť a intenzitu prežívania. Od temperamentu závisí, ako ľahko a rýchlo u človeka vznikajú city, aké sú silné, intenzívne, ako živo sa prejavujú navonok a ako rýchlo sa striedajú. V reálnom živote veľmi vzácne nájdeme vyhranený typ temperamentu. Niektoré typy temperamentu predstavujú priame protiklady v oblasti dynamiky. V zdravej osobnosti sa nemôže snúbiť cholerický flegmatik, ani sangvinický melancholik. Vlastnosti každého typu predstavujú určitú rovinu, ktorá je zastúpená v každej osobnosti, je len otázne, v akom rozsahu a v akej intenzite.

Temperament sa výrazne prejavuje v sfére:

• motoricko-pohybovej -  tempo, hlasitosť reči, gestika, mimika, koloretika, haptika, proxemika, kinetika a pod.,
• emocionálno-citovej - zmeny nálady, citlivosť, zraniteľnosť, impulzívnosť a pod.

K základným charakteristikám temperamentu patria: náladovosť, resp. celkové emocionálne ladenie; intenzita a rýchlosť reakcií na vonkajšie podnety; výrazovosť, resp. miera, v akej sa emócie prejavujú navonok; odolnosť voči vznikajúcim podnetom. Napriek tomu, že temperament je biologicky podmienený, do významnej miery ho dokážeme ovplyvniť výchovnými prostriedkami, sebakorekciou a autoreguláciou správania. Dôležité je poznať špecifiká temperamentu, snažiť sa využívať jeho prednosti a ustrážiť riziká, naučiť sa s ním úspešne žiť a vhodne ho korigovať.

Humorálne typológie

Antická typológia v ponímaní Hippokrata a Galéna sa stala východiskom pre ruského fyziológa I. P. Pavlovova a anglického psychológa H. J. Eysenka pri popisovaní jednotlivých typov temperamentu. Vychádzajúc z teórie dominancie štiav v organizme a živlov v prírode, boli sformulované aj pomenovania typov temperamentov:

• cholé - žltá žlč - oheň - cholerik – nepokojný a impulzívny.
• sangvius - krv – vzduch- sangvinik - živý a pohyblivý.
• flegma - hlien – voda - flegmatik - pomalý a pokojný.
• malain cholé - čierna žlč zem - melancholik - smutný a rezervovaný.

Švajčiarsky psychiater C. G. Jung na základe klinických skúseností rozlišuje dve orientácie osobnosti podľa ich postojov. Podľa neho sa v každej osobnosti snúbia obidva typy, pričom jeden je dominantný a druhý má sklon byť potlačený a nevedomý. Ide o sformulovanie dimenzionálneho poňatia osobnosti, ktoré predstavuje:

• extrovertný typ - zameraný na vonkajší svet, ľudia so spoločenským, otvoreným prístupom, adaptabilným, prispôsobivým a praktickým založením,
• introvertný typ - zameraný na vnútorný svet, ľudia uzavretí, neprístupní, pasívni, zdržanliví, introspektívni, s negatívnym vzťahom k spoločenským udalostiam.

Hans Jürgen Eysenk rozšíril Jungovo dimenzionálne ponímanie vlastností o kategóriu neurotizmu v rovine emočnej stability. Z hľadiska dynamiky ide o veľmi dôležité charakteristiky osobnosti:

• dimenzia stability - vyjadruje odolnosť voči záťaži, predstavuje vyrovnanosť, spokojnosť, prístupnosť, spoľahlivosť, otvorenosť, primerané hodnotenie seba a reality,
• dimenzia lability - osobnosť s nestabilitou a nižšou odolnosťou voči záťaži, nepokojná, úzkostná, robí si zbytočné starosti, správa sa infantilne, ľahko sa rozčúli, je podráždená, chýba jej sebadôvera, má pocity menejcennosti, ťažko a hlboko prežíva neúspech, z fyziologického hľadiska sa u nej objavuje porucha spánku, ľahko upadá do letargie, zúrivosti, trpí úzkosťou aj v patologickej podobe.

Kombináciou týchto dvoch dimenzií na vertikálnej osi a extrovertnosti a introvertnosti na horizontálnej osi v štyroch kvadrantoch sa zrkadlia štyri typy osobnosti - labilný a stabilný extrovert, labilný a stabilný introvert.

Obr. č. 1: Eysenkov kruh rovín a vlastností osobnosti

Temperament je pomerne nezávislý na zameraní osobnosti i na obsahu jej činností. Vzťahuje sa k celkovému štýlu správania a prežívania jedinca, chápeme ho ako všeobecnú vlastnosť, spôsob a kvalitu reagovania jedinca, pričom predstavuje relatívne stálu kategóriu. Zjednodušene možno temperament považovať za hybnú silu (motor) nášho správania a prežívania.

Ruský fyziológ I. P. Pavlov na základe laboratórnych výskumov vyššej nervovej činnosti odvodzoval vlastnosti temperamentu z fyziologických osobitostí nervových procesov. Vrodené vlastnosti sa u každého jedinca vyskytujú v rôznych stupňoch a kombináciách. Medzi tri základné vrodené vlastnosti nervových procesov, ktoré majú dve krajné polohy, a ktorými je temperament podmieňovaný, patrí:

• sila - veľká pracovná schopnosť a malá unaviteľnosť nervových buniek,
• vyrovnanosť - zhoda v procesoch vzruchu a útlmu nervovej kôry,
• pohyblivosť - schopnosť buniek nervovej kôry rýchlo prejsť zo stavu vzruchu do stavu útlmu a naopak.

Temperament je prejavom typu vyššej nervovej činnosti, je podmienený základnými vlastnosťami nervových procesov podráždenia (excitácie) a útlmu (inhibície) a priebehom ich striedania. Klasické delenie typov vyššej nervovej činnosti a osobitostí nervových procesov v porovnaní s antickými typmi temperamentu nás stále presviedča o hodnotách antickej typológie:

• silný - vyrovnaný - pohyblivý - sangvinik,
• silný - vyrovnaný - nepohyblivý – flegmatik,
• silný - nevyrovnaný - pohyblivý – cholerik,
• slabý - nevyrovnaný - nepohyblivý – melancholik.

Typy temperamentu a charakteristické vlastnosti

Sangvinik -máživú a výraznú dynamiku. Na jeho tvári sa dá ľahko zistiť, aký je jeho vzťah k človeku, k predmetu. Aktivita a reaktivita sú v rovnováhe. Ľahko sa prispôsobuje menlivým životným situáciám, rýchlo nadviaže styk s okolím, je družný, rád sa stretáva s novými ľuďmi. Dobre ovláda svoje reakcie a prejavy citov, ktoré u neho ľahko vznikajú a ľahko sa menia. Vyznačuje sa svižnými pohybmi, rýchlym tempom reči. Ľahko sa preorientuje z jednej práce na druhú. Veľká premenlivosť stereotypu charakterizuje u neho pružnosť myslenia, sklon k vtipnosti, schopnosť flexibilne si osvojovať nové veci. Viac reaguje na vonkajšie dojmy než na obrazy a predstavy minulosti, budúcnosti. Je výrazne extrovertný.

Cholerik -je bojovným typom temperamentu s ľahkou a rýchlou vzrušivosťou. Vyznačuje sa malou senzitivitou, vysokou reaktivitou a aktivitou. Je neskrotný, neudržateľný, netrpezlivý, vznetlivý. Je menej plastický, viac interný v porovnaní so sangvinikom. Je impulzívny, aktívny vo vzťahoch, priamočiary, v činnosti dokáže maximálne vypäť sily. Mimika a gestikulácia je výrazná a ľahko čitateľná. V aktivitách, ktoré ho zaujímajú, priam horí a vie sa zapáliť, strhnúť a nadchnúť aj iných.

Flegmatik - vyznačuje sa obozretnosťou, pasívnosťou, vyrovnanosťou, zádumčivosťou. Ťažko ho rozosmiať, rozhnevať, zarmútiť. Obvykle je pri sporoch, konfliktoch, nepríjemnostiach pokojný. Mimika je chudobná, pohyby nevýrazné, tempo pomalé. Silný útlm u flegmatika vyrovnáva proces podráždenia, úspešne a bez námahy dokáže tlmiť impulzy, vzplanutia. Dodržiava obozretný a vyrovnaný spôsob života, pokojný systém v práci. Vyznačuje sa trpezlivosťou, výdržou, sebaovládaním. Je dôkladný, zbytočne neplytvá silami, ctí návyky a zvyky. Inertnosť je na jednej strane záporom (nepružnosť stereotypov, ťažkosť ich premeny), no na druhej strane kladom, pretože zabezpečuje dôkladnosť, sústavnosť, schopnosť ľahko sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam.

Melancholik -melancholický temperament nesporne predstavuje útlmový typ nervovej sústavy. Každá životná udalosť sa pre melancholika stáva záťažovým činiteľom, je nedôverčivý a pesimistický. Je preň príznačná vysoká senzitivita, precitlivenosť, nízka reaktivita. Mimika a pohyby sú nevýrazné. Slabé procesy podráždenia a útlmu pri nevyrovnanosti (prevažuje útlm) vedú k tomu, že akýkoľvek silný vplyv utlmuje melancholikovu aktivitu (nad hraničný útlm). Špecificky na melancholika pôsobí aj slabý podnet, pričom subjektívne silne prežíva aj nepatrné vnemy. Melancholik sa obáva nových podmienok, ľudí, výziev, k zmenám je nedôverčivý. Pri stretnutí s neznámymi ľuďmi je nerozhodný, nesmelý, hanblivý. Je uzavretý, rezervovaný, nespoločenský, vyhľadáva samotu. V pokojnom, známom prostredí zvyčajne úspešne vykonáva dôležité úlohy a môže sa vyznačovať veľkým taktom, precíznou prácou, vnútorným odhodlaním riešiť príčiny a hľadať vzájomné súvislosti.

Vyváženosť látok podľa antického ponímania temperamentu a vyváženosť rovín stability a lability, extrovertnosti a introvertnosti s kombináciou variability vlastností osobnosti znamená duševnú rovnováhu a harmóniu. Ak sú uvedené charakteristiky zle regulované a niektoré prevládajú v extrémnych podobách, vznikajú disharmónie, ktoré v zmysle ponímania typu temperamentu môžeme regulovať, najvhodnejšie však prostredníctvom poznania typu temperamentu a následne osobnostnou kontinuálnou autoreguláciou a autokorekciou správania a konania.

Každý človek svojim pôvodom, výchovou, kultúrou, vnútornými dispozíciami patrí do určitej skupiny hodnotiacich. Všetky podstatné chyby pri hodnotení sa vzťahujú na osobu hodnotiaceho, na jeho vnímanie a podvedomé procesy. Tie môžu vyplývať z jeho psychiky, zámerov, systému registrovania a spracovania informácií, z variability jeho sociálneho prostredia, hierarchie hodnôt, motívov výkonov a v neposlednej miere z predchádzajúcej skúsenosti a aj z nedostatočnej edukácii v rozmere hodnotenia jedinca z hľadiska temperamentu. Úspech človeka závisí od mnohých okolností. V medziľudských vzťahoch, pri interpersonálnej percepcii a interpersonálnom hodnotení riadiaci pracovníci sa môžu dopúšťať chýb, ktoré si neuvedomujú, nakoľko vznikajú pod prahom nášho vedomia a v dôsledku nepoznania komplexnosti problematiky temperamentu. Ich aktuálnosť sa stáva reálnou v procese nedorozumení, konfliktov, pri riešení rôznych životných situácií, pracovných problémov priamo so žiakmi, s podriadenými. Treba zdôrazniť, že je v moci každého pedagóga, aby v rovine psychologicko-pedagogickej edukácie, autoregulácie a autokorekcie správania tieto chyby postrehol, vyhol sa im, resp. ak vznikli, vedel ich eliminovať a korigovať. Chyby môžu do významnej miery ovplyvniť vzájomné vzťahy, narúšajú pohodu v školskom kolektíve aj reálnu objektivitu pri posudzovaní osobnosti.

Neexistuje zlý ani dobrý typ temperamentu a neexistuje jednoznačný typ temperamentu, vždy ide o prienik typov v podobe vlastností, ktoré sú pre daný typ temperamentu typické.

Dobré výsledky môže vykazovať sangvinický typ temperamentu s črtami flegmatických vlastnosti, ako aj flegmatická osobnosť s črtami melancholika či sangvinika. Pedagóg edukovaný v oblasti dynamiky osobnosti vie, na základe vonkajších prejavov, zaradiť osobnosť do správnej typológie. Veľmi dôležitý je aj rozmer sebareflexie v oblasti teórie, aj praxe.

Príklad: Ak cholerický pedagóg uprednostňuje v šatníku červené, ostro cyklámenové, výrazne farebne nápadné a výstredné oblečenie, hovorí nahlas, jeho nonverbálne prejavy sú preexponované, v pracovnom prostredí má veľa zbytočných vecí, obľubuje bohaté ozdoby a doplnky, v reči používa mnohé metafory, je impulzívny, prehnane aktívny, agilný, v tom prípade mal by uvažovať o tom, ako v danom prostredí pôsobí, či nie je potrebné svoju exploráciu stlmiť a pôsobiť na iných pokojnejšie. Vždy je dôležitý rozmer sebaempatie, schopnosť dokázať vidieť seba očami iných a vedieť odhadnúť nakoľko svojou energiou môže okolie unavovať, znechucovať, dokonca môže byť prekvapený z toho, že je odmietaný a sám nevie prečo, keď sa tak snaží. Rozmer harmónie osobnosti a prostredia  je na dosiahnutie úspechu a pracovnej pohody nesmierne dôležitý.

Edukácia v rovine sebapoznania je dôležitá, napr. je prirodzené, že cholerický typ osobnosti bude komunikovať s výraznou gestikou, silným hlasom, výraznými a ráznymi prejavmi. Edukovaný cholerik túto biologickú vybavenosť vyššej nervovej činnosti bude zámerne schladzovať. Bude voliť tichší tón reči, ako je mu prirodzene daný, nosiť zemitejšie farby oblečenia, ako sa mu páčia, bude zdržanlivý, doplnky si bude vyberať z materiálov, ktoré schladzujú, utlmujú, budú jednoliate a jemné.  Rozmer temperamentu je čitateľný aj v prostredí, v ktorom daný typ temperamentu žije a pôsobí, napokon interiéry, pracovne, byty, izby vždy vypovedajú o ďalších charakteristikách, podliehajú zákonitostiam, ktoré sme uviedli v príklade vyššie. Moc farieb, materiálov a zamyslenia sa nad typom temperamentu a harmónie v akomkoľvek prostredí vždy prináša edukačné pozitíva.

Záver

Temperament možno testovať orientačnými aj psychodiagnostickými testami, pri vyhodnotení ktorých nájdeme presné vlastnosti a prienik rovín temperamentu v horizontálnej a vertikálnej rovine. V psychologickej poradenskej praxi sa používa diagnostický test - Eysenkov osobnostný dotazník (T-10/1970, vydaný v rámci Psychodiagnostických a didaktických testov, n. p. Bratislava). Súčasťou testu je aj detektor lži, t. j. súbor otázok, na ktoré má jedinec tendenciu odpovedať nepravdivo, motivovaný tendenciou pôsobiť iným dojmom, ako predpokladá, že ho vníma okolie, alebo z rôznych iných dôvodov, pri ktorých môže byť narušená aj úroveň sebahodnotenia. Dotazník slúži ku komplexnejšiemu a exaktnejšiemu poznaniu osobnosti z hľadiska kombinácie vlastností jedinca. Ak ho riadiaci pracovník absolvuje, resp. využije niektorý z orientačných testov má možnosť zvýšiť edukačný potenciál v rovine sebareflexie a autoregulácie správania a konania.