Hlavné úlohy koordinátora rovesníckej mediácie v škole

Ako príklad napätia v triede uvádzame hádku dvoch spolužiakov.

Príklad:

• „Povedal si, že nemôžeme ísť pre pomôcky, lebo sa učiteľka naštve.“
• „To som nepovedal.“
• „Ty klameš, veď som to počul na vlastné uši“
• „Ja som povedal niečo iné, vôbec si ma nepočúval.“
• „Nie, dobre som počul, zakázal si ísť pre pomôcky a teraz máme z toho zle.“
• „Ja som povedal, že máme ísť pre pomôcky tesne pred zvonením, tak neklam.“

Hádka, ktorá vyústi do obvinení, útokov a možno aj fyzického postrčenia sa môže skončiť rôzne. Napríklad príchodom učiteľa, ktorý ju rázne uzavrie: „Čo tu kričíte! Nečudujem sa, že nemáte čas prísť pre pomôcky. Sadnite si.“ Nahnevanosť u oboch žiakov pretrváva do najbližšej prestávky, kedy opäť môže vzniknúť potreba obhájiť svoj názor. Žiaci v návale emócií podľahli emóciám a nezainteresovaný učiteľ nevnímal fázu konfliktu, nemal čas venovať sa sporu. Navyše z pozície autority učiteľa by žiaci, pravdepodobne, očakávali učiteľovo rozhodnutie, príkaz. V tejto situácii mohol zasiahnuť niekto, kto vďaka prirodzenej autorite má potenciál vnášať do riešenia konfliktov vyváženosť a je schopný vnímať situáciu aj možnosti zmierenia napätia primerane veku žiaka. Môže ním byť prirodzená rovesnícka autorita – spolužiak, kamarát.

Hlavné úlohy koordinátorov rovesníckej mediácie

Definujú sa podľa vlastných potrieb, vízií, smerovania školy. Zohľadňujú kultúru školy, atmosféru, potreby žiakov, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov školy.

Príklad:

• Koordinácia úloh v procese začleňovania rovesníckej mediácie.
• Definovanie požiadaviek pre pozíciu rovesníckeho mediátora.
• Zabezpečenie informovania triednych učiteľov o úlohách rovesníckych mediátorov.
• Začlenenie témy školskej mediácie do metodických dní učiteľov.
• Príprava podkladov na informovanie o programe mediácie na webovú stránku školy, v školskom časopise, na nástenke, na facebookovej stránke školy a pod.
• Začlenenie mediačnej doložky do vnútorných dokumentov školy.
• Napomáhanie riešeniu sporov v prostredí školy, identifikácia záujmov, nabádanie k hľadaniu spoločných riešení, redukcia prekážok v komunikácii medzi účastníkmi sporu.
• Zabezpečenie tréningových aktivít pre žiakov s cieľom zlepšenia ich zručností a spôsobilostí riešiť konflikty v triedach.
• Zabezpečenie udržateľnosti projektu školskej a rovesníckej mediácie v prostredí školy.

Ideálne je, ak mediácia jednou z obsahových tém zasadnutia metodických orgánov školy, napr. predmetovej komisie s výchovným zameraním.

Dôležité otázky pre koordinátorov rovesníckej mediácie: Aké najčastejšie konflikty sa vyskytujú medzi žiakmi? Ako sa prejavujú konfliktné situácie? Aké najčastejšie riešenia konfliktov volia žiaci? Ktorí žiaci v našej škole patria medzi najohrozenejšie cieľové skupiny z hľadiska negatívnych vplyvov okolia (poruchy učenia, správania, neprospievanie, žiaci, ktorým boli v minulosti dané výchovné opatrenia, prestimulovaní žiaci – neprimerane vyťažení)? Ktorá časť priestorov školy je z hľadiska možných konfliktov najnebezpečnejšia? Aké vlastnosti by mal mať rovesnícky mediátor našej školy (závery by mohli byť súčasťou profilu mediátora vo výzve na túto pozíciu)?

Ciele rovesníckej mediácie

Definovanie rizikovej skupiny a jej analýza nám určí ciele rovesníckej mediácie danej školy.

Príklad:

• prevencia pred sociálno-patologickými javmi,
• opatrenie na ochranu detí pred negatívnymi vzormi správania v prostredí školy,
• pomoc pri odhaľovaní šikanovania,
• záujem znížiť množstvo vzájomne prejavovaných verbálnych útokov medzi spolužiakmi,
• zvnútorniť prejavy vzájomnej tolerancie v triedach s prítomnosťou detí s poruchami učenia a správania,
• snaha v dialógu odstraňovať bariéry vyplývajúce z rozdielneho socioekonomického postavenia rodiny, kultúrnych rozdielov,
• záujem predísť odcudzeniu detí od školského prostredia v dôsledku prvých nepríjemných pocitov zo zlyhania.