Aplikácia princípov ochrany detí pred násilím

Poznanie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím by malo byť súčasťou profesionálnej výbavy každého učiteľa a riaditeľa školy. Jej ciele a oblasti by malo byť cítiť v školských poriadkoch, v pracovných poriadkoch a napĺňanie jej implementovaných noriem by malo byť neoddeliteľnou súčasťou práce triedneho učiteľa, odborných zamestnancov, či výchovného poradcu.

Základné ciele Národnej stratégie

1. Vytvoriť Národný koordinačný rámec pre riešenie násilia páchaného na deťoch

Koordinačný rámec pri riešení násilia páchaného na deťoch prebieha prostredníctvom Národného koordinačného strediska. Hlavnými úlohami Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch sú:

• koordinácia a integrácia čiastkových politík na ochranu detí pred násilím,
• koordinácia postupov subjektov na národnej úrovni,
• tvorba spoločných postupov na národnej úrovni,
• zjednocovanie subjektov na miestnej úrovni, koordinácia tvorby spoločných postupov subjektov na miestnej úrovni,
• tvorba merateľných cieľov efektivity politík,
• monitorovanie a vyhodnocovanie integrovaných politík.

Úlohou riaditeľov škôl je informovať pedagógov aj odborných zamestnancov o mieste školy v systéme ochrany detí pred násilím a vytvoriť pôdu vhodnú pre spoluprácu pri prevencii a výskyte prípadov násilia páchaného na deťoch. Systémové opatrenia a riešenia prijaté aj na miestnej úrovni, môžu po úspešnom aplikovaní do praxe pomôcť školám pri riešení jednotlivých prípadov, napr. šikanovania. Učiteľ ani riaditeľ nemusia vymýšľať vlastné nové postupy, ale môžu si pomôcť ustálenými opatreniami, ktoré boli výsledkom koordinačných stretnutí.

Príklad: Na koordinačných stretnutiach v okrese vznikla potreba ustáliť postup pri riešení šikanovania. Subjekty sa dohodli, že každý prípad šikanovania bude nahlásený v zmysle Smernice č. 36/2018 MŠVVaŠ SR orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a policajnému zboru. Zároveň policajný zbor ponúkol možnosť konzultovať jednotlivé prípady z hľadiska podozrenia na trestný čin, resp. konanie priestupku, čím sa eliminovali podnety, ktoré boli učiteľmi vyhodnotené ako subjektívne protiprávne, avšak objektívne nenapĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu, či priestupku. Súčasťou postupu bolo vytvorenie formuláru na pohovor s rodičom, ktorý nabáda učiteľa efektívne zdokumentovať informovanie rodiča o tom, že jeho dieťa bolo obeťou šikanovania alebo agresorom. Súčasťou postupu bola aj výzva rodičov agresora a obete spolupracovať s poradenskými zariadeniami pri riešení šikanovania s dieťaťom. Škole bolo prisľúbené operatívne zabezpečenie odborníka z poradenského zariadenia, resp. odborného zamestnanca školy, ktorý intervenuje v rámci kolektívu, v ktorom došlo k šikanovaniu. Multidisciplinárny prístup prináša nové pohľady na riešenie problematiky, zabraňuje tomu, že sa problém ignoruje alebo odloží.

2. Zabezpečiť systematické monitorovanie a hodnotenie systémov ochrany detí pred násilím

Ďalším strategickým cieľom je efektívne monitorovanie násilia. V Slovenskej republike absentuje dlhodobý monitoring násilia páchaného na deťoch, čo sa prejavuje ťažkosťami v nastavení priorít a opatrení pri ochrane detí pred násilím. Pri monitorovaní násilia je prostredie školy kľúčové a vhodné, nakoľko sú v ňom deti združené s predpokladom rozsiahlej návratnosti dát, ktoré môžu byť ďalej spracované v prospech ochrany detí. Škola sa môže mimo celoštátneho alebo lokálneho monitoringu inšpirovať a systematicky monitorovať aj svoje prostredie, klímu, výskyt rovesníckeho násilia, posilňovať adresné opatrenia v rámci prostredia školy.

Príklad: Škola každého pol roka monitoruje sociálnu klímu, ktorej súčasťou je aj monitoring prístupu zo strany personálu a rovesníkov. Monitoring nie je vedeckou štúdiou, avšak poukazuje na „hluché“ miesta, ktoré v rámci klímy školy a prevencie násilia vznikajú. Monitoring ukázal, že ako rizikové miesta z hľadiska výskytu násilia sú šatne určené na prezliekanie na telesnú výchovu a priestory šatní jedálne. Vhodnými organizačnými a fyzickými opatreniami sa podarilo škole dosiahnuť, že problém na konkrétnom mieste ustáva a podmienky pre vznik šikanovania sú obmedzenejšie. Škola zistila, že zdrojom kyberšikanovania sú spoločné skupiny tried na sociálnych sieťach a vhodným rozdelením úloh moderátorov skupiny sa podarilo problém s nevhodnými príspevkami vytesniť.

3. Predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa

Dôležitým strategickým cieľom je schopnosť predchádzať inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa. Za inštitucionálne a systémové porušovanie práv dieťaťa sa považuje nedostatok účinných prostriedkov na vykonávanie povinností a záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru v orgánoch na všetkých úrovniach zodpovedných za ochranu detí pred všetkými formami násilia. Môže to znamenať, že orgány priamo alebo nepriamo zapríčinia ujmu dieťaťu.

Opomenutia zahŕňajú:

• neprijatie alebo nezrevidovanie legislatívy a iných predpisov,
• nevhodné vykonávanie zákonov a iných predpisov a
• nedostatočné zabezpečenie materiálnych, technických a ľudských zdrojov a kapacít na odhaľovanie, prevenciu a odozvu na násilie páchané na deťoch.

Pracovníci sa môžu dopúšťať porušenia práva dieťaťa na ochranu pred násilím, napr. pri výkone svojich zodpovedností spôsobom, ktorý prehliada záujem dieťaťa, jeho názory a vývojové ciele. V školách sa stáva, že pedagógovia alebo iní zodpovední pracovníci, vystavujú dieťa inštitucionálnemu alebo systémovému násiliu. Deje sa to najmä spôsobom, kedy neodborne alebo nekompetentne reagujú pri práci s deťmi. Páchanie tejto formy násilia zväčša zo strany pedagógov nie je priamo úmyselné s cieľom dieťaťu spôsobiť ujmu, avšak opatrenie, ktoré vykonajú, mu ujmu spôsobí.

Predchádzanie systémovému násiliu môže byť eliminované dostatočným vzdelávaním pedagógov a odborných zamestnancov a ich scitlivovanie na problematiku násilia páchaného na deťoch.

Príklady systémového a inštitucionálneho násilia z praxe

• Ignorovanie prípadov násilia – prehliadanie symptómov, nedôvera dieťaťu, nekonanie z obavy poškodenia mena školy, narušenia vzťahov kolektíve, nemožnosť konzultovať postup na poradách.
• Porušovanie ohlasovacej povinnosti – neoznámenie podozrenia, ohlásenie inštitúcii, ktorá nie je kompetentná konať, neznalosť právnych noriem.
• Sekundárna viktimizácia – nesprávny prístup k obeti, vyžadovanie informácií od obete spôsobujúcich opakovanú traumu, opatrenia znevýhodňujúce obeť oproti agresorovi, konfrontácia s agresorom.
• Predsudky pri riešení prípadov – nedôvera voči dieťaťu že popisované skutky sa stali, označovanie obete, že si za spôsobený stav môže obeť sama, vyžadovanie dokazovania zo strany obete.
• Zameranie riešenia násilia na agresora, zdokumentovanie incidentov a nedostatočná podpora obete.
• Neochota vedenia riešiť podnety na vyučujúcich – pri podozrení na sexuálne zneužívanie, používanie fyzických trestov a pod.
• Zámerná nespolupráca s inými inštitúciami, ignorovanie postupov, moderných metód práce, ignorovanie práv dieťaťa, zákonného zástupcu.
• Riešenie situácií „ad hoc“ podľa zaužívaných starodávnych postupov, prípadne nekriticky prevzatých riešení bez odborného zázemia.

4. Zabezpečiť profesionalitu a kvalitu výkonu politík

V strategickom cieli, kde je definované zabezpečenie profesionality a kvality výkonu politík, je často skloňované celoživotné a špecializované vzdelávanie. Dôležité je, aby aj v rámci vzdelávania zamestnancov sa pedagógovia venovali nielen vzdelávacím témam, ale aj informáciám z legislatívy, psychológie, práce s detskými obeťami, základom krízovej intervencie.

5. Zvyšovať informovanosť o problematike násilia páchaného na deťoch

Napĺňanie cieľa je zamerané na verejnosť, rodiny, na pracovníkov s deťmi. Už viac ako dva roky majú možnosť aj pedagógovia a odborní pracovníci škôl využívať ponuku multidisciplinárnych vzdelávaní, ktoré organizujú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v jednotlivých okresoch bezplatne.

Do ktorých oblastí v škole ochranu detí pred násilím aplikovať ?

• Školský poriadok – vnútrorezortné predpisy dnes požadujú od škôl, aby bola problematika rovesníckeho násilia, šikanovania vhodne zakomponovaná do školského poriadku, a to nielen na úrovni popisu, ale aj konkrétnych opatrení. Súčasťou aplikácie do života školy by malo byť vytvorenie tímu riešiaceho prípady šikanovania, zverejnenie osôb a miest, ktorým sa deti môžu zdôveriť s problémom šikanovania.
• Pracovný poriadok – mal by vyžadovať od zamestnancov, aby konali v prípade zistenia alebo podozrenia na násilie páchané na dieťati resp. oznámili tieto skutočnosti vedeniu školy alebo povereným pracovníkom.
• Vzdelávanie zamestnancov – na všetkých úrovniach zaradiť problematiku ochrany detí pred násilím, scitlivovanie na túto problematiku, nadobúdanie právneho vedomia, využívanie príkladov dobrej praxe.
• Prevencia – vytváranie dostatočného priestoru na diskusie deťmi o násilí páchanom na deťoch, vytváranie fyzických opatrení, ktoré eliminujú vznik alebo nárast násilia v priestoroch školy a kyberpriestore školákov.
• Sociálna klíma – budovanie priateľskej atmosféry zameranej na budovanie zodpovednosti za komunitu, podpora iniciatívy školákov pri pomoci, využívanie školskej samosprávy, školskej mediácie a iných foriem humanizácie komunity školy. Monitorovanie sociálnej klímy v škole, vzťahov medzi žiakmi a pedagógmi.
• Medzipredmetové vzťahy a exkurzie – využívanie aktuálnych problémov a spoločenských tém pri vzdelávaní, hľadanie súvislostí, absolvovanie teambuildingov, podporných aktivít pre kolektívy a pedagógov, exkurzie so zameraním na posilňovanie spoločenských poznatkov a vzťahov medzi žiakmi.
• Multimédia – využívanie komunikačných nástrojov– webstránka, mailing, internetová žiacka knižka na komunikáciu s rodičmi, na informovanie rodičov o aktuálnych témach, o kontaktoch pomoci, o postupoch v jednotlivých prípadoch.
• Rodičovské združenia – realizácia špecializovaných rodičovských združení na témy násilia páchaného na deťoch, šikanovania, opatrení, prevencie.

Ak sa pozrieme spätne na strategické ciele, implementáciou sú primárne poverené jednotlivé ministerstvá, ktoré majú prostredníctvom smerníc, predpisov a opatrení na každej relevantnej úrovni nastaviť vhodné podmienky. Poznanie cieľov zo strany pedagógov a vedení škôl môže pomôcť k lepšiemu napĺňaniu stratégie, k pripravenosti škôl vhodne, odborne a rýchlo reagovať na situácie, pri ktorých dochádza k páchaniu násilia na deťoch. Okrem poznania problematiky zo strany pedagógov treba aj na úrovní vedenia škôl urobiť oveľa viac – aplikovať problematiku do života školy, a to nielen preto, aby si školy splnili povinnosť, ale najmä preto, že nedostatočné riešenie násilia páchaného na deťoch spôsobuje okrem rozkladu osobnosti dieťaťa aj ovplyvnenie atmosféry vzdelávania a obmedzuje školu pri dosahovaní výchovnovzdelávacích výsledkov.