Didaktická aplikácia náučného chodníka Gazárka – Chata lásek v oblasti CHKo Záhorie (JZ Slovensko)

Z vybraných stacionárov naučného chodníka sme vybrali štyri zastávky, ktorých súčasťou je informačný panel obsahujúci stručnú charakteristiku študovanej lokality a stručný postup pri realizácii edukačných aktivít a experimentálnych úloh na stanovišti. Vzhľadom na obsahovú stránku je navrhovaný školský náučný chodník monotematematický, s prírodovedným, ekologickým a didaktickým zameraním (vrátane ochrany prírody a krajiny). Počas prechodu náučným chodníkom apelujeme na dodržiavanie zásad ochrany prírody a krajiny, kedže sa pohybujeme v CHKO Záhorie a v jej ochrannom pásme.

V prípade didaktickej aplikácie vytvoreného školského náučného chodníka v oblasti Gazárka – chata Lásek je vítaná údržba náučného chodníka realizovaná v spolupráci so Správou CHKO Záhorie.

Trasa školského náučného chodníka

Z hľadiska dĺžky trasy, možno navrhovaný chodník zaradiť medzi stredne dlhé náučné chodníky (trasa má 5,1 km). Návštevníci ho môžu absolvovať za jeden deň, a to približne za 6 hodín aj so zastávkami edukačných aktivít neformálneho vyučovania, prípadne etapovite vzhľadom na možné varianty.

Hlavným cieľom bolo vytýčiť trasu náučného chodníka zameraného na sprístupnenie biologických a ekologických poznatkov, zohľadňujúc fyzickú a časovú náročnosť prechodu, bezpečnosť a schodnosť trasy, dostupnosť východzieho miesta.

Plánovanú trasu sme prispôsobili turisticky označenému existujúcemu náučnému chodníku, čím by sa uľahčila jeho realizácia. Trasa navrhovaného školského chodníka prechádza rovinatým terénom lesného spoločenstva časťou územia CHKO Záhorie (Bizubová – Kollár, 2015). Skúmaná lokalita je situovaná v trnavskom regióne vo významnej turistickej a rekreačnej oblasti Gazárka, ktorá je súčasťou katastrálneho územia záhorského mesta Šaštín Stráže v okrese Senica (Obr. č. 1).

Obr. č. 1: Lokalizácia okružného NCH Gazárka – chata Lásek na území CHKO Záhorie

• Zastávka č. 1: Informačná tabuľa č. 2: Dreviny lesov záhorskej nížiny
• Zastávka č. 2: Informačná tabuľa č. 7: Obnova lesa (zalesňovanie)
• Zastávka č. 3: Informačná tabuľa č. 10: Škodcovia lesov záhorskej nížiny
• Zastávka č. 4: Informačná tabuľa č. 11: Živočíchy a rastliny

Náučný chodník Gazárka-chata Lásek začína v rekreačnej oblasti Šaštín – Gazárka, vedie zelenou turistickou značkou prevažne po rovine ihličnatého aj listnatého lesa. Jeho súčasťou je v teréne osadených hlavných 12 informačných tabúľ a 11 vedľajších infotabúľ, ktoré informujú o rastúcich drevinách na vymedzenom území, apelujúc na ich ochranu a hospodárske využitie.

Jednosmerná trasa NCH končí pri chate Lásek, odkiaľ možno po modrej turistickej značke pokračovať do obce Lakšárska Nová Ves alebo asfaltovou cestou vedúcou do blízkej lokality Tomky. V rámci edukačného využitia NCH navrhujeme jeho okružnú trasu so štyrmi zastávkami (Obr. č. 1), s totožným východzím aj cieľovým miestom chaty Gazárka. Lokalita poskytuje pre účastníkov aj ubytovacie kapacity s rekreačným a edukačným využitím priľahlého lesného okolia. Ide teda o okružný náučný chodník, ktorý zaujímavo prepája prírodné a ekologické danosti študovaného územia do pôsobivého informačného systému.

V rámci zvolených zastávok (1 - 4) s informačnými tabuľami (2, 7, 10, 11) navrhujeme realizáciu nasledovných štyroch výučbových aktivít obsahovo zameraných na štúdium vzťahov pozorovaného lesného ekosystému:

Východzie a cieľové miesto: chata Gazárka → chata Lásek → chata Gazárka

• podať základné informácie o školskom náučnom chodníku,
• oboznámenie s lokalizáciou náučného chodníka, jeho trasou, dĺžkou,
• prevýšením, časovou náročnosťou prechodu a dostupnosťou,
• východzieho miesta,
• upozornenie na cieľ náučného chodníka a jeho didaktické využitie,
• oboznámenie žiakov so zásadami správania sa v CHKO Záhorie, s dôrazom na ich dodržiavanie
• predstavenie skúmaného územia so zreteľom na rekreačnú funkciu tejto lokality.

1. zastávka: Názov informačného panelu č. 2: Dreviny lesov záhorskej nížiny

V tejto časti sa dozvedáme o zložení miestnych lesov. Zisťujeme, že pôvodné lesy Záhorskej nížiny tvoria dnes už len menšiu časť. Do popredia sa dostala borovica, ktorá vytvára monokultúry typické pre Záhorie. Pôvodné lesy tvorila borovica lesná (Pinus sylvestris), dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Q. robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a lipa malolistá (Tilia cordata).

Problémová úloha 1: Ako prebieha opeľovanie u borovice lesnej a iskerníka prudkého?

Aktivity určené žiakom:

• oboznámenie sa s drevinami a kvitnúcimi rastlinami na skúmanom území,
• skúmanie morfologickej a fyziologickej adaptácie vetro a hmyzoopelivých rastlín,
• pozorovanie stavby kvetu alebo okvetia a stavby peľového u modelových druhov nahosemenných (borovica lesná) a krytosemenných rastlín (iskerník prudký).

2. zastávka: Názov informačného panelu č. 7: Obnova lesa (zalesňovanie)

Informačný panel poukazuje na obnovu lesa, ktorámôže byť dvojaká: 1. prirodzená, 2. umelá. Pri prirodzenej obnove sa les obnovuje sám vďaka semenám, ktoré opadávajú z existujúcich stromov. Vďaka nepriaznivým podmienkam záhorských lesov je takáto forma nedostatočná a problematická. Preto sa v súčasnosti hojne využívajú aj sadenice vypestované v lesných škôlkach.

Problémová úloha 2: Aké ihličnaté dreviny rastú v tvojom okolí? Poznáš ich druhové názvy?

Aktivity určené žiakom: 

• druhová determinácia drevín lesov záhorskej nížiny pomocou odbornej literatúry,
• oboznámenie sa s morfologickou a anatomickoustavbou listov ihličnanov,
• mikroskopické a makroskopické pozorovanie ihličia u borovice lesnej,
• tvorba herbárových položiek listov drevín vyskytujúcich sa na skúmanom území.

3. zastávka: Názov informačného panelu č. 10: Škodcovia lesov záhorskej nížiny

Lesných škodcov môžeme rozdeliť na antropogénnych a prirodzených návštevníkov. Antropogénne sú tie, pri ktorých škodlivina vyplýva z činnosti človeka, napr. emisie, kyslé dažde, rekreačná činnosť, požiare, atď. Medzi prirodzené patria biotické činitele (hmyz, huby, baktérie, zver) a abiotické činitele (vietor, mráz, záplavy). V tejto sekcii sa dozvedáme o najbežnejších drevokazných škodcoch borovicových porastov ako napr. chrúst obyčajný (Melolontha melolontha), obaľovač mládnikový (Rhyacionia buoliana), lykožrút smrekový (Ips typographus), lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a huba spôsobujúca opadávanie ihličín – sypavka borovicová (Lophodermium seditiosum).

Problémová úloha 3: Dokáž škodlivý účinok podkôrneho drevokazného hmzyu?

Aktivity určené žiakom:

• pozorovanie typických lesných škodcov – lykokazov na drevinách borovice (borka a lyko),
• oboznámenie sa so škodlivými účinkami drevokazného hmyzu a ich pozorovanie,
• porovnanie stavby tela a škodlivého účinku lykokaza borovicového a lykožrúta
• smrekového na základe pozorovania v prírode a dostupných