Dobrý vedúci predmetovej komisie kolegov inšpiruje

„Zo žiakov s kladným vzťahom k prírodovedným predmetom vyrastú zanietení vedci, lekári, farmaceuti, a v neposlednom rade aj učitelia.“

Cieľovou skupinou časopisu Didaktika sú vedúci metodických orgánov školy. Ako vnímate ich úlohu v škole?

Základnú činnosť vedúcich predmetových komisií a vedúcich metodických združení popisuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobne vnímam vedúcich metodických orgánov ako oporu vedenia školy pri realizácii školskej politiky. Vedúci metodického orgánu by mal byť učiteľ – odborník, ktorý má kvalifikačné predpoklady i skúsenosti získané pedagogickou praxou. Mal by byť zodpovedný, dôsledný, empatický, primerane náročný k sebe aj k iným, mal by vedieť pracovať s ľuďmi, riešiť konflikty. Dôležité je, aby vedel kriticky hodnotiť svoju prácu, ale aj prácu členov metodického orgánu. Mal by mať víziu i nadšenie strhnúť ostatných pre dobrú vec. Dobrý vedúci predmetovej komisie kolegov inšpiruje, ale aj dohliada na využívanie aktivizujúcich činnostných vyučovacích metód smerujúcich k rozvíjaniu tvorivosti a kritického myslenia, inovatívnych metód, využívania informačno-komunikačných technológií aj kooperatívnych foriem vyučovania. Poskytuje odbornú metodickú pomoc. Činnosť a aktivita predmetovej komisie má prioritne smerovať k formovaniu samostatného a tvorivého žiaka.

Čo by malo byť obsahom stretnutí predmetovej komisie zameranej na prírodovedné predmety?

Jednou z hlavných náplní predmetovej komisie je prerokovanie otázok pedagogického procesu v súlade s učebnými osnovami a tematickými celkami. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo sa tematické výchovno-vzdelávacie plány vyňali z povinnej dokumentácie. Nakoniec, bez plánovania nemôže fungovať učiteľ, riaditeľ, škola. Na prvom zasadnutí komisie zameranej na prírodovedné predmety sa treba zaoberať plánovaním učiva – jeho prerozdelením, medzipredmetovými vzťahmi, naplánovaním odborných exkurzií, prizvania odborníkov z praxe pri vyučovaní vhodných tém, vyriešiť aktuálne problémy. Ak je to potrebné, je dôležité sa dohodnúť na opatreniach, inováciách, a to na základe analýzy práce v predchádzajúcom školskom roku. Pri riadnom fungovaní predmetovej komisie sa nemôže stať, aby niektoré učivo bolo mechanicky prevzaté zo Štátneho vzdelávacieho programu tak, že predbieha iný predmet. Treba sa spoločne zamyslieť nad zapracovaním Pedagogicko-organizačných pokynov, rozdeliť si prípravu žiakov na olympiády a prírodovedné súťaže. Samozrejme, treba naplánovať obsadzovanie odborných učební, doplniť materiálno-technické vybavenie pre prírodovedné predmety. V rámci rozvíjania prírodovednej gramotnosti treba aktualizovať plán prírodovednej gramotnosti, zapracovanie prierezových tém, ponuku záujmových krúžkov súvisiacich s obsahom prírodných vied či navrhnúť posilnenie vyučovania prírodovedných predmetov zvýšenou dotáciou vyučovacích hodín. Popritom vedúci predmetovej komisie, resp. ním poverený člen predmetovej komisie by mal sledovať ponuku odborných vzdelávaní, podujatí, seminárov a dávať ich do pozornosti ostatným.

Prečo je dôležité, aby bol učiteľ aj dobrým didaktikom v chémii?

Prečo? Vynikajúci odborník v chémii automaticky nemusí byť dobrým učiteľom chémie. Žiaľ, je ešte mnoho takých učiteľov, ktorí hodnotia kvalitu svojho pedagogického pôsobenia množstvom vedomostí, ktoré „natlačili“ do svojich žiakov. Žiaci veľmi rýchlo vycítia, či ich učí učiteľ, ktorý učí len z povinnosti, alebo pedagóg, ktorý svojím predmetom „žije“. Takýto učiteľ si získava medzi žiakmi viac a viac záujemcov o predmet, nasledovníkov, ba až nadšencov.

Dá sa chémia učiť aj v online prostredí? Aké zmeny prinieslo toto vzdelávanie?

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo 28. 4. 2020 Usmernenie k obsahu a organizácii vzdelávania žiakov základných škôl počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v školskom roku 2019/2020. Jeho súčasťou bol aj materiál Štátneho pedagogického ústavu s názvom Obsah vzdelávania v ZŠ počas mimoriadneho prerušenia vyučovania v školách. Učitelia si tu mohli nájsť obsahové a výkonové štandardy príslušných tematických celkov aplikované na mimoriadnu situáciu. Osobne ich pokladám za vydarené. V tejto situácii sme zistili, že pri vhodnom vedení žiaci dokážu krásne doma zrealizovať experimenty, popísať ich i vyvodiť závery. Na internete je nahratých mnoho experimentov, žiaci mohli vyhľadávať, porovnávať analyzovať. Bol priestor na rozvíjanie prírodovednej aj čitateľskej gramotnosti, environmentálneho cítenia žiakov, rozvíjania sebahodnotenia. Ukázalo sa, že ak učiteľ používa učebnicu na hodine aspoň občas, žiaci si vedia aj samostatne naštudovať primerane náročný text. Ak však učebnicu v škole ani nevideli, sami sa to neboli schopní teraz naučiť. Pokladám za dôležité, aby sa žiaci učili pracovať s odbornou literatúrou, napriek tomu, že „všetko je na webe“. Veľmi dôležitá bola spätná väzba, motivácia žiakov, to si učitelia uvedomovali. A tak prebiehali videokonferencie, učitelia kombinovali rôzne typy komunikácie. Učitelia ani žiaci neboli na mimoriadnu situáciu síce pripravení, ale veľmi rýchlo sa väčšina výborne zhostila svojej novej roly, hľadali nové spôsoby sprostredkovania informácií žiakom, častokrát sa navzájom učili aj trpezlivosti a vytrvalosti. Napriek vysokému veku a neochote v minulosti sa mnohí teraz naučili online vyučovaniu na slušnej úrovni. Boli však aj iní. Chýbala im schopnosť posúdiť žiakove možnosti, podmienky na štúdium, neboli empatickí, len mechanicky hodnotili. Boli aj takí, čo len zadávali žiakom úlohy prostredníctvom emailov bez vysvetlenia, ďalšej komunikácie a jedinou spätnou väzbou pre žiaka bola známka. Napríklad, videla som pracovný list, v ktorom vyučujúca dala žiakovi doplniť chemické rovnice, ktoré nielenže nie sú obsahom ISCED 2, ale aj použila nesprávne názvy – uvedené zlúčeniny neexistujú. Takýto však boli v menšine, o tom nepochybujem. Verím, že nadobudnuté IKT kompetencie u učiteľov neupadnú do zabudnutia, a že nezabudneme ani na prebudené ľudské hodnoty.

Súčasnosť zrejme prinesie aj zmeny v obsahových a výkonových štandardoch. Ako by malo prebiehať manažovanie týchto zmien v metodických orgánoch školy? 

Obsahové a výkonové štandardy v učebnom predmete chémia v ISCED 2 považujem za vhodne nastavené. Je dostatok priestoru na experimenty i žiacke bádanie. Priamo s nimi korešpondujú aj učebnice. Žiaľ, máme také skúsenosti z mnohých stredných škôl, že už pri príchode žiakov kladú dôraz na memorovanie, píšu písomky z chemického názvoslovia, vyžadujú chemické rovnice, výpočty, akoby ešte nepostrehli zmeny, ktoré priniesol inovovaný Štátny vzdelávací program. A tak hneď na začiatku roka práve žiaci zo škôl, v ktorých nekládli dôraz na memorovanie poznatkov nad rámec ŠVP, získavajú z chémie zlé známky a nechuť k jej štúdiu. Stredné školy argumentujú, že tieto vedomosti žiaci potrebujú k maturite a štúdiu na vysokých školách. Tu nás čaká ešte veľa práce. Všetci vieme, že ak žiaci medzi sebou komunikujú, spolupracujú, objavujú, experimentujú, získavajú trvácnejšie poznatky. Práve metodické orgány na stredných školách by mali dohliadnuť na to, aby sa vyučovací proces správne nastavil, aby sa kládol dôraz na harmonický rozvoj všetkých zložiek žiakovej osobnosti. Veď práve zo žiakov s kladným vzťahom k prírodovedným predmetom vyrastú zanietení vedci, lekári, farmaceuti, a v neposlednom rade aj učitelia.

Ktoré metódy a organizačné formy vyučovania odporúčate využívať vo väčšej miere pre výučbu chémie?

Jednoznačne odporúčam prácu žiakov v skupinách, v dvojiciach a čo najviac bádateľsky orientovaných aktivít. Veď chémia je krásna experimentálna veda. 

Ďakujeme za rozhovor. (red.)