Konštruktivistické prístupy v edukácii

Čo je konštruktivizmus?

Žiak nie je len prijímateľom vedomostí, ale na ich získavaní sa podieľa vlastnou aktívnou činnosťou - konštruuje si nové. Avšak, aby si mohol žiak sám, resp. s pomocou učiteľa, spolužiakov nové vedomosti konštruovať, treba u neho aktivizovať jeho doterajšie poznatky, skúsenosti, názory, zážitky, vedomosti a z nich vychádzať, resp. ich využiť pri získavaní ďalších nových vedomostí. Zdôrazňujeme, že poznatky žiakov môžu edukačný proces uľahčovať, ale môžu ho robiť aj zložitejším, náročnejším. Keď poznávame niečo nové, musíme to zladiť s predchádzajúcimi vedomosťami, zážitkami, skúsenosťami a pod. Zaraďovanie do sústavy poznaného, nie je jednoduché, môžeme to prijať alebo zamietnuť. Sme aktívnymi tvorcami nových vlastných vedomostí. Dochádzame k nim skúmaním, pozorovaním, porovnávaním, pýtaním sa otázkami a pod.

Konštruktivizmus rozlišuje viac prístupov, napr.:

• kognitívny konštruktivizmus J. Piageta,
• sociálny konštruktivizmus L. S. Vygotského,
• pedagogický konštruktivizmus – ako spojenie kognitívneho a sociálneho konštruktivizmu,
• dialektický konštruktivizmus,
• humanistický konštruktivizmus,
• pragmatický konštruktivizmus atď.

Podstatné pre všetky konštruktivistické prúdy je, že: „...zjednocujú aspoň základné spoločné stanoviská, a to názor na proces poznávania. Dieťa žije svojim poznaním, ktoré sa prirodzene modifikuje, a to na subjektívnej úrovni každého jedinca v závislosti od konkrétnych vonkajších podnetov. Pre dieťa jeho poznanie tvorí od vzniku vedomia zmysluplný celok, ktorý ovplyvňuje jeho komunikáciu s okolím“ (Portik, M. a kol., 2012, s. 266).

Prekoncepty v edukácii

„Prekoncept je chápaný ako primárna a primitívna predstava žiaka o danom pojme. V literatúre je veľa ekvivalentných pojmov, napr. spontánny koncept, naivný koncept, detská interpretácia sveta, miskoncepcie. Ich stotožnenie s pojmom prekoncept však nie vždy jednoznačné. Prekoncept má úzke spojenie s individuálnou skúsenosťou učiaceho sa jedinca, a teda je významnou charakteristikou každého žiaka“ (Doulík, J., Škoda, J., 2003a, s. 473). „Každé dieťa má predstavy o pojmoch, veciach a javoch. K zmenám týchto predstáv dochádza v procese školskej dochádzky, kedy dochádza k spresňovaniu. Pôvodné predstavy sú veľmi nezrelé, naivné a primitívne, a preto sa označujú ako prekoncepty. Znamená zo, že predchádzajú koncepcii“ (Mareš, J. a Ouhrabka., M., 2001, s. 420).

Charakteristika prekonceptov (podľa Wenhama, 1995, bližšie Kubiatko, M., 2017, s. 10):

• „vychádzajú z uvedomenia si skúseností a nikdy nielen z predstavy alebo fantázie,
• sú často viazané na skutočnosť, na základe, ktorej boli vytvorené, sú málo aplikovateľné na iné situácie, avšak často ich neprimerane využívajú ako analógie pre vysvetlenie úplne odlišných fenoménov,
• obsahujú nedostatočné množstvo informácií potrebných pre tvorbu komplexnejších vysvetlení,
• sú spojené so špecifickou situáciou (na základe, ktorej boli vytvorené) a často nie sú aplikovateľné na podobné situácie,
• bývajú ovplyvnené aj inými informáciami, nielen tými, ktoré vychádzajú z evidentnej skutočnosti, vlastnej skúsenosti (napr. médiami, vlastnou predstavivosťou),
• dočasne existujú v mysli dieťaťa vedľa seba, aj keď si koncepčne odporujú,
• často bývajú vyjadrené spôsobom, ktorý sa zdá byť vedecký, ale ich zmysel je nepresný, až nesprávny.“

Dieťa – žiak vstupuje do edukačného procesu nie ako tabula rasa (čistá nepopísaná tabuľa), ale má svoje predstavy, skúsenosti, vedomosti, ktorým hovoríme aj naivné vedomosti, naivné predstavy, detská veda, žiakovo ponímanie učiva a pod. S prekonceptmi detí sa najčastejšie stretávajú učitelia nižších ročníkov.

Pedagogické využitie konštruktivistického prístupu

„Pedagogické využitie konštruktivistického prístupu spočíva v uplatňovaní zmysluplného učenia, v rešpektovaní špecifického pohľadu dieťaťa na svet a v postupnom pretváraní pôvodných detských predstáv“ P. Gavora (1995, s. 18). Pri vyučovaní treba vychádzať z detského poznania a vnímania reality, z názorov a skúseností žiakov, neviesť vyučovanie transmisívnym spôsobom, ale tak, aby vyučovanie vytváralo a podnecovalo žiaka k tomu, aby svoje doterajšie „vedomosti“ konfrontoval s tým, čo sa učí a čo mu ponúka vyučovanie, aby od učiteľa nepreberal len hotové vedomosti, ale aby si konštruoval novú vedomosť, napr. aj konfrontáciou „starého“ (doterajšie nesprávne, skreslené poznatky) s „novým“.

Žiaci občas hovoria, že majú malú možnosť vyjadrovať svoje názory, svoj pohľad na vec a nie celkom ojedinelé sú aj sporné vyjadrenia učiteľov, napr.: „Prosím ťa, kde chodíš na také nápady?“, „Ako si mohol prísť k takej úvahe?“, „Nerozumiem a neviem pochopiť, ako ťa to mohlo napadnúť? a pod