Metakognitívne nástroje formatívneho hodnotenia

Charakteristika metakognície

Najjednoduchšie môžeme metakogníciu charakterizovať ako myslenie o myslení (Special education support service, 2009). Zatiaľ čo pojem kognícia (poznanie) zahŕňa mentálne procesy spojené so získavaním a zapamätávaním vedomostí, s ich porozumením, posudzovaním a riešením problémov, pojem metakognícia predstavuje poznanie našich vlastných kognitívnych procesov, naše porozumenie im, a tiež schopnosti regulácie týchto procesov (Garner, 1987). Podľa Pedagogického slovníka (Průcha et al., 2008) je metakognícia definovaná ako „spôsobilosť človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva. Ide o vedomú činnosť, ktorá vedie človeka k poznaniu, ako sám postupuje, keď poznáva svet“.

Schopnosť metakognície a využívania metakognitívnych stratégií je vlastná každému človeku a zvyšuje sa vekom. Dôležitým faktorom je edukácia, keďže sa prostredníctvom úloh a následnej spätnej väzby táto schopnosť výrazne vyvíja práve po nástupe na školskú dochádzku (Mesárošová et al., 2018).

Význam metakognície pre učenie sa

Z pohľadu vzdelávania metakogníciou rozumieme schopnosť žiakov analyzovať vlastné učenie sa a toto učenie efektívne riadiť (Flavell, 1979).

Schopnosť metakognície je určujúcim faktorom úspešnosti žiakov pri učení sa. Podľa Dunlosky et al. (2013) „je výučba žiakov, ako sa majú učiť, rovnako dôležitá ako výučba ich obsahu, pretože získanie správnych stratégií učenia sa a základných vedomostí je dôležité – ak nie nevyhnutné – pre podporu celoživotného vzdelávania“. Schopnosť metakognície umožní žiakom skúmať vlastné učenie sa, vytvoriť najlepšie postupy učenia sa, ovplyvniť svoje záujmy a postoje k danej úlohe, k problému, k vyučovaciemu predmetu a pod. Wang et al. (1993) pri metaanalýze 91 štúdií zistili, že metakognícia sa významne podieľa na miere akademickej úspešnosti. Priepasť medzi žiakmi, ktorí dosiahli dobré výsledky a žiakmi, ktorí majú problémy, sa dá zmierniť intenzívnym využívaním metakognitívnych stratégií pri učení sa.

Štúdia Van der Stelovej a Veenmana (2014) naznačuje, že schopnosť uplatniť metakognitívne stratégie k učeniu sa, predstavuje cca 40 % rozdiel v miere dosiahnutých akademických výsledkoch. Rozsiahly výskum explicitnej výučby metakognitívnych a kognitívnych stratégií v skutočnosti naznačuje, že keď sa žiaci učia, ako sa majú učiť a myslieť, môžu získať poznatky na úrovni vyšších myšlienkových operácií, ako sú aplikácia, analýza, hodnotenie či tvorivosť (Hattie, 2009; Marzano, 2007). Metakognícia podporuje hlboké porozumenie a zvyšuje motiváciu žiakov k vlastnému učeniu sa, pretože žiaci majú nad ním väčšiu kontrolu.

Odborníci v oblasti psychodidaktiky odporúčajú, aby bola problematika metaučenia sa zaradená do školského kurikula všetkých predmetov, stupňov a typov škôl.

V tejto súvislosti J. Mareš (1998) používa termín metakurikulum predstavujúce spojenie tradičného kurikula zameraného na vecný obsah učiva a kurikula zameraného na rozvíjanie schopnosti učiaceho sa učiť sa.

Schopnosť učiť sa má nadpredmetový charakter a mala by byť súčasťou výučby všetkých predmetov najmä v jej procesuálnej stránke.

To znamená, že pri osvojovaní, upevňovaní, prehlbovaní, zovšeobecňovaní i skúšaní učiva z príslušného predmetu by mali učitelia používať didaktické prostriedky (metódy učenia sa, organizačné formy, materiálne prostriedky) podporujúce schopnosť učiť sa.

Podľa analýzy Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy (Urban, 2015) vzdelávacie štandardy viacerých vyučovacích predmetov operujú so zámerom, aby žiak nebol len pasívnym prijímateľom informácií, ale aby sa do ich získavania aktívne zapájal, skúmal, argumentoval. Vo výkonových štandardoch viacerých vyučovacích predmetov sa však týmto cieľom nevenuje pozornosť, primárne sú zamerané na kognitívne ciele. Takto vo všeobecných častiach štandardov uvádzané metakognitívne ciele ostávajú skôr v deklaratívnej rovine a z pohľadu pedagogickej praxe ako ťažko dosiahnuteľné ciele.

Ako tieto metakognitívne ciele prenikajú do povedomia a následnej praxe samotných pedagógov. Čo presne majú učitelia robiť, aby žiaci tieto ciele dosiahli?

Ako rozvíjať metakognitívne spôsobilosti vo výučbe

Metakognícia sa dá naučiť, ak k nej učiteľ vyzýva svojich žiakov, ak sa praktizuje vo vzdelávaní alebo v spoločenskom kontexte. Je dôležité, aby boli žiaci už od skorého veku vedení k uvažovaniu nad spôsobom, ako sa najlepšie učiť. Učitelia by mali občas nechávať žiakov vybrať si čo chcú čítať, alebo vybrať si okruh informácií, ktoré sa chcú naučiť (Wilson & Conyers, 2014).

Poznáme 3 základné etapy pre usmerňovanie a riadenie poznávacích procesov žiakov (Turek, 2014):

1. Vytvorenie p