Multikultúrne vzdelávanie v slovenskom školstve

Za základný a východiskový pojem považujeme multikulturalitu. Multikulturalita je termín, ktorý popisuje koexistenciu viacerých osobitných spoločenstiev bez dôrazu na možnosti vzájomného ovplyvňovania sa a prípadné zmeny, ktoré toto súžitie prináša. Ak hovoríme o koexistencii, nemôžeme jednotlivé kultúrne spoločenstvá vnímať ako izolované útvary, ale musíme počítať s endogénnymi zmenami v štruktúre každej z nich (Ľuptáková, 2004).

Multikulturalita je jav, ktorý sa nedá obísť, a s ktorým úzko súvisí problematika globalizácie. Globalizácia je uskutočňovaná modernizačnými procesmi, ktoré majú za následok vytváranie nových mocenských skupín, a vôbec nových sociokultúrnych väzieb.

Ďalším východiskovým pojmom je multikulturalizmus. Treba konštatovať, že multikulturalizmus je nová téma v našej spoločnosti. Naopak dnešnému záujmu o problematiku multikulturality predchádzala výrazná vlna publicity v 60-tych rokoch v USA, Kanade a Austrálii. Tak sa tento termín dostával do povedomia Európanov, a to predovšetkým v súvislosti s problémami kultúrnej integrácie neeurópskych prisťahovalcov. Multikulturalizmus možno chápať aj ako verejnú politiku zameranú na manažovanie kultúrnej rôznorodosti v multietnickej spoločnosti, oficiálne zdôrazňujúca vzájomný rešpekt a toleranciu pre kultúrne odlišnosti vo vnútri hraníc danej krajiny. Je to verejné a politické zohľadňovanie rôznych potrieb etnických menšín, vytváranie rešpektu a priateľského prostredia pre tieto menšiny, presadzovanie názoru, že etnická rozmanitosť je obohatením spoločnosti (Matoušek, 2008).

V súčasnosti existuje etnická rozmanitosť takmer v každej krajine. Stručne povedané, každú spoločnosť, vrátane Slovenska možno považovať za multikultúrnu. Na jednej strane to znamená vzájomné sa obohacovanie rôznych kultúr, na strane druhej vznik rôznorodých konfliktov. Čoraz častejšie sa hovorí aj o multikultúrnej spoločnosti.

Multikultúrnu spoločnosť chápeme ako sociálny systém, v ktorom symbioticky koexistujú rozličné národy a etnické skupiny charakterizované nielen svojou heterogénnou kultúrou, ale najmä stupňom multikulturácie (Poláková, 2001).

Aj súčasná spoločenská realita je dnes výrazne multikultúrna a multietnická. Žiadne kultúrne spoločenstvo, národ či etnikum nemôže počítať s tým, že sa bude vyvíjať bez kontaktu s ostatnými alebo sa domnievať, že má výlučné postavenie a môže ostatným diktovať, ako budú žiť (Kosová, 2004).

Súžitie rôznych kultúr však neprináša len rôznorodé konflikty, ale môže spôsobiť aj problémy v oblasti komunikácie s inými kultúrami. Ide predovšetkým o kultúrne rozdiely. Tie treba vždy posudzovať porovnávaním dvoch konkrétnych kultúr, lebo čím sa odlišuje jedna kultúra od druhej, nemusí sa odlišovať od tretej. Kultúrne rozdiely sa všeobecne môžu prejaviť vo všetkých troch úrovniach kultúry (výtvory, spôsoby a vzory správania a konania, ideály a hodnoty – tieto úrovne vnímame aj v rámci výchovy, socializácie, akulturácie a globalizácie). Rozdiely sa môžu prejavovať aj v podobe vyjadrovania sa a komunikácie (rozdielne jazyky), ale aj v prejavoch správania sa a komunikácie (verbálne a neverbálne prejavy).

Kultúrne rozdiely sú na druhej strane aj príčinou mnohých nedorozumení a konfliktov. Tieto sa prejavujú aj vo forme predsudkov a stereotypov, ale môžu vyústiť aj do závažnejších podôb ako je intolerancia, xenofóbia a rasizmus.

Za dôležité považujeme aj vymedzenie ďalšieho termínu multikultúrna výchova (MKV). Chápeme ju ako „proces, v ktorom sa jednotlivci učia osvojovať si spôsoby pozitívneho vnímania a hodnotenia kultúrnych systémov odlišných od ich vlastnej kultúry a osvojujú si adekvátne metódy regulácie svojho správania vo vzťahu k príslušníkom iných kultúr“ (Průcha, 2001, 43).

Za hlavné