Nové výzvy v didaktike

Erich Petlák v príspevku „Výzvy a reality súčasnej edukácie“ akcentuje, že predchádzajúce storočie veľmi významne obohatilo možnosti edukácie. Upozorňuje však, že nové aspekty sa len pomaly dostávajú do reálnej edukačnej práce a edukácia stále zaostáva za možnosťami, ktoré jej ponúka veda. Zároveň pripomína, že edukácia musí reflektovať a reagovať na zmeny, ktoré sú a budú čoraz výraznejšie v oblastiach demografie, ekonomiky, v sociokultúre, v technológiách, v politike, v práve.

Význam práce s chybou v edukácii nám objasní Nina Bodoríková. Autorka pripomína, že základným procesom hodnotenia a sebahodnotenia by malo byť identifikovanie chyby a jej dôsledná interpretácia. V článku píše: „Ak žiak sám chyby vyhľadáva a opravuje, získava cenné poznatky pre svoje ďalšie učenie sa. Kedy je žiak schopný opraviť chybu sám? Odpoveď na túto otázku je v istej miere závislá od toho, kedy chyba vznikla.“

Gabriela Zábušková v pokračovaní príspevku s názvom „Otvorený klub – inovácie v manažovaní oddelení ŠKD“ prináša návrh realizácie otvoreného klubu, ktorý predstavuje zmenu klasického, zaužívaného spôsobu riadenia školského klubu detí. Uvádza aj príklady dobrej praxe inovácií v manažovaní oddelení ŠKD. Upozorňuje, že ak chce byť vychovávateľ spolutvorcom zmeny, predpokladá sa jeho proaktívne konanie a snaha vytvárať oddelenie nie ako zaužívanú formu vo výchove a vzdelávaní , ale ako učiace sa spoločenstvo detí.

Aktuálnej téme nástrojov strojového učenia v pedagogickej praxi sa v rubrike Umelá inteligencia venuje Adrián Hudák. V príspevku venuje pozornosť tomu, čo je tzv. „umelá inteligencia“, na akom princípe funguje a ako rýchlo sa dokáže učiť v porovnaní s človekom. Súčasťou príspevku je aj konkrétna ukážka práce s programom ChatGPT. V závere autor ponúka stručné predstavenie vybraných aplikácií, ktoré majú potenciál uplatnenia aj v pedagogickej praxi.

Martina Bocánová sa v príspevku s názvom „Ľudová pieseň vo vyučovacom procese“ venuje ľúbostnej piesni, ktorá širokospektrálne odzrkadľuje život ľudí a dobové kontexty, ktoré formovali jej prejav a boli vyjadrením každodennej reality. Zameriava sa na obrazy životných situácií ženy v patriarchálnej spoločnosti, ktorá je silne hierarchizovaná, plne podriadená systému nespochybniteľných autorít.

Aplikovaniu literárnych žánrov v predprimárnom vzdelávaní sa venujú Beáta Pošteková a Alžbeta Kuráková. Vysvetľujú, že: „Pre deti v predškolského veku je typické, že hoci túžia po príbehoch najmä kvôli ich estetickej rovine, nepotrebujú poznať celý príbeh a dokonca ani jeho koniec, pretože nevnímajú prebiehajúci dej. Tešia z rozprávania príbehu, zadaných úloh, ktoré sa spájajú s príbehom.“

Výber zo záverov výskumu zameraného na online vyučovanie elementárneho čítania a písania z pohľadu rodičov prináša v článku Patrícia Tomečková. Prezentované výsledky autorka doplnila o odporúčania pre prax, pričom niektoré z nich možno aplikovať aj pri prezenčnej výučbe, čím sa zefektívni vyučovací proces.

Nové výzvy didaktiky musíme reflektovať včas, musíme sa otvárať novým možnostiam a príležitostiam. Didaktika je kľúčom k celoživotnému vzdelávaniu. Venujme jej patričnú pozornosť.

/redakcia/