Porovnávanie, posudzovanie a chyby v hodnotení

„Kto si myslí, že je dokonalý, dokonale sa mýli.“ Oscar Wilde

Úspech človeka závisí od mnohých okolností. V rámci medziľudských vzťahov, pri interpersonálnej percepcii a interpersonálnom hodnotení máme tendenciu dopúšťať sa chýb, ktoré si neuvedomujeme, nakoľko vznikajú pod prahom nášho vedomia. Ich aktuálnosť sa stáva reálnou v procese nedorozumení, konfliktov, pri riešení rôznych životných situácií. Vo verbálnej aj nonverbálnej komunikácii v školskom prostredí sa stretávame s mnohými chybami interpersonálneho hodnotenia. Treba zdôrazniť, že je v moci každého pedagóga i riadiaceho pracovníka školy, aby v rovine psychologicko-pedagogickej edukácie, autoregulácie a autokorekcie svojho správania tieto chyby postrehol, vyhol sa im, resp. ak vznikli, vedel ich eliminovať a korigovať. Chyby môžu do významnej miery ovplyvniť vzájomné vzťahy, narúšajú pohodu v školskom kolektíve, aj reálnu objektivitu pri posudzovaní osobnosti.

Každý človek svojim pôvodom, výchovou, kultúrou, vnútornými dispozíciami patrí do určitej skupiny hodnotiacich. Všetky podstatné chyby pri hodnotení sa vzťahujú na osobu hodnotiaceho, na jeho vnímanie a podvedomé procesy. Tie môžu vyplývať z jeho psychiky, zámerov, systému registrovania a spracovania informácií, z variability jeho sociálneho prostredia, hierarchie hodnôt, motívov výkonov a v neposlednej miere aj z predchádzajúcej skúsenosti. Chyby vyplývajúce z psychiky hodnotiaceho pramenia v jeho podvedomí, ktoré zasahuje do procesu hodnotenia a deformuje vnemy – percepciu hodnotiaceho. Nebezpečné pri tomto druhu chýb býva, že si ich hodnotiaci neuvedomuje, pretože skreslenia prebiehajú pod prahom vedomia.

Prehľad najčastejších chýb hodnotenia

Haloefekt – Pri haloefekte ide o posudzovanie osobností na základe nejakej výraznejšej črty, vlastnosti, spôsobu správania, ktoré nás upútajú pri prvom stretnutí, resp. ktoré výrazne vystupujú do popredia. Na základe tejto črty alebo vlastnosti máme tendenciu človeku pripisovať súbor ďalších príbuzných – pozitívnych, resp. negatívnych vlastností. V školskej praxi to býva viditeľné vo vzťahu vedenia školy k pedagógom a opačne a vo vzťahu učiteľa a žiaka. Existujú relatívne významné kolerácie vo vzťahu k haloefektovým mechanizmom, ktoré sa odbúravajú ťažko a dlhodobo. Haloefekt sa stáva chybou vtedy, ak nie sme schopní kriticky prehodnotiť pocit z prvého dojmu a máme tendenciu kontinuálne zotrvávať na tomto hodnotení na základe predchádzajúcich asociácií, názorov, pocitov, v podobenstvách, ktoré v nás daný žiak, rodič, kolega alebo riadiaci pracovník vyvolal pri prvej interakcii. Prvý dojem môže vzniknúť iba raz a v tom je jeho sila.

Ak vstupujeme do interakcie s inými ľuďmi, musia riadiaci pracovníci a pedagogický kolektív mať na zreteli, že prvý dojem vzniká na základe kvality nonverbálneho a verbálneho prejavu. Vzniká rýchlo, v priebehu pár minút a mení sa veľmi ťažko.

Chyba centrálnej tendencie – spočívav tom, že hodnotiteľ sa vyhýba používaniu extrémnych hodnôt. Hodnotenia spriemeruje a využíva stredné hodnotiace škály. Vo verbálnej komunikácii aspekt pozitívneho hodnotenia značne chýba, nakoľko každý z nás je freudovským ponímaním hnaný túžbou po slasti a tú prežívame aj v kladnom hodnotení od svojich blízkych, či nadriadených. Nie je múdre byť skúpym na povzbudivé a pozitívne hodnotenie, ak si to jedinec zaslúži. Určite každý z nás by „zniesol“, ak by bol chválený viac. V žiackom kolektíve tento rozmer má obrovskú moc, nakoľko deti na pochvalu a pozitívne hodnotenie sú oveľa citlivejšie ako dospelí, pričom ho potrebujú zaručene viac ako dospelí. To nemení nič na skutočnosti, že aj riadiaci pracovníci vo vzťahu k svojim pedagógom musia nájsť v sebe odvahu, sebareflexiu a vyvarovať sa tejto chyby hodnotenia iných.

Chyba podobnosti, projekcia („podľa seba súdim teba“) – vyplýva z tendencie hodnotiteľa posudzovať iných podľa tých vlastností, aké sami „vlastníme“. Kolegov a žiakov, ktorí sa nám podobajú, máme vo zvyku hodnotiť pozitívnejšie, priaznivejšie. Nebezpečné sú prípady, keď naše potlačené nedostatky a konflikty premietneme do osobnosti iných a touto formou sa s nimi pokúšame vyrovnať. Dokonca aj jeden z druhov žiarlivosti predstavuje projekčná žiarlivosť, ktorá evokuje pocit získania niekoho alebo niečoho na základe svojich túžob, ktoré premietame do túžob iného človeka. Závisť a žiarlivosť vyplývajú v žiackom kolektíve najčastejšie z roviny hodnotenia.

Dieťa veľmi rýchlo vycíti, či učiteľ je spravodlivý, či opakovane nevysiela pozitívnejšie hodnotenia k určitým žiakom, ktorých má tendenciu hodnotiť pozitívnejšie.

V psychologickej praxi sa často stretávame s frustráciou žiakov, ktorí, aj keď výsledné hodnotenie majú v známke rovnaké ako iné dieťa, zjavne pociťujú, že učiteľ oveľa pozitívnejšie hodnotí to dieťa, voči ktorému využíva projekciu.

Chyba kontrastu – hodnotiteľ má tendenciu posudzovať iných opačným spôsobom, ako hodnotí sám seba. Ide o chybu z hľadiska postojov, ktorá v komunikácii a s hodnotením predstavuje vždy sklon ku konfliktu, nakoľko jedinec vníma seba najčastejšie v pozitívnom svetle. Iných vníma kontrastne, z čoho vyplývajú aj následné hodnotenia. Chyba sa vyskytuje najčastejšie v školskom kolektíve v prípadoch, keď učiteľ sám seba vníma ako rozhľadeného odborníka, resp. riadiaci pracovník, má o sebe mienku kvalitného lídra a iných vníma ako lajdákov, špekulantov, lenivcov, povrchných jedincov.

Chyba zhovievavosti – tendencia posudzovať ľudí a ich pracovné výkony lepšie, než to zodpovedá skutočnosti. V určitých prípadoch táto chyba rezonuje ako posilnenie motivačných vplyvov, snaha o podporu a ochotu. V preexponovanej podobe vždy poskytuje priestor pre vyhnutie sa reálnemu hodnoteniu či kritike. V školskej praxi môže chyba spôsobiť, že problémy sa dlhodobo vytesňujú a neriešia, kým nezistíme, že daný problém už prerástol medze zhovievavosti. Ide aj o neschopnosť exemplárnych rozhodnutí, ktoré môžu byť pre daný školský kolektív dehonestujúce.

Chyba subjektívneho hodnotenia – spočíva v „efekte miernosti“ a „efekte prísnosti“. Vyplýva zo subjektívneho ladenia osobnosti, keď jedinec má tendenciu všeobecne ľudí hodnotiť priaznivejšie (nadhodnocovať) alebo negatívnejšie (podhodnocovať) na základe vlastnej hierarchie poznania. Ku kolegom, ku ktorým nás viaže pozitívna väzba, sme miernejší a tiež naopak. V školskom prostredí táto chyba predstavuje napríklad miernosť pre žiakov, ktorí opakovane narúšajú školský poriadok, alebo efekt prísnosti vtedy, keď sa stane niečo, čo reálne nemá nadobudnúť hodnotu prísnosti či sankcie. Chyba je pomerne často uvádzaná žiakmi ako zvlášť citlivá, nakoľko vnímajú, že niektorým sa odpúšťajú mnohé výstrelky a iní už len pri miernom probléme pociťujú odstup a sankciu.

Chyba predinformácie – ide o chybu, pri ktorej máme tendenciu hodnotiť iných na základe akejkoľvek predinformácie „a priori“, pred vlastnou skúsenosťou, na základe posudzovania a informácií od iných osôb. V školskom prostredí spôsobuje veľké problémy, nakoľko ľudia často bez dôvodu majú pocit, že sú hodnotení nesprávne. Táto chyba má hlboké psychologické korene. Každý človek sa správa k rôznym ľuďom rôzne a preberať model hodnotenia inými, bez vlastnej skúsenosti je veľmi nespravodlivé.

Klasifikačné záznamy, kde má učiteľ prehľad o známkach zo všetkých predmetov, predstavujú problém v podobe chýb predinformácie.

Tento fakt sa potvrdil aj likvidáciou indexov na univerzitách, kde vyučujúci hodnotí študenta podľa prezentovaných vedomostí, kde nemá šancu vedieť, ako obstál v iných predmetoch. Tento krok študenti i psychológovia hodnotia ako vyšší rozmer spravodlivosti, aj keď subjektívne hodnotenie, pokiaľ nejde o testovo merateľnú kontrolu poznatkov, v určitej miere môže rezonovať.

Chyba stereotypizácie – ide o hodnotenie na základe obmedzenej predchádzajúcej skúsenosti, či už získanej priamo alebo prostredníctvom mienky určitej skupiny ľudí, s ktorou sa hodnotiaci zhoduje, alebo o zaraďovanie ľudí do určitých kategórií na základe znakov, ktorým prisudzujeme určité kvality, napr. vek, pohlavie, rasa, skupina, národnosť, profesia, záujmy a pod.

Príklad: 

Starých ľudí v USA, v porovnaní s našimi seniormi, hodnotíme ako schopnejších samostatnejších, nezávislejších, akčnejších, pohodovejších. Pracujú do neskorého veku (v svojom biznise i mimo neho), kráčajú s módnymi trendmi v obliekaní, v životnom štýle, sú solventnejší, nadväzujú nové kontakty, pracujú s internetom, cestujú po svete, ženy aj muži riadia autá do vysokého veku. Nemci sú vnímaní ako disciplinovanejší, dôslednejší pedantnejší, pracovitejší, majú kvalitnejšie výrobky, vedia si život užívať, doprajú si dovolenky, cestujú po svete. Učitelia, sú vnímaní ako profesionálne deformovaní v rovine imperatívu poučovania, kontroly, nedôvery, hovoria hlasno, sú autoritatívni, často podráždení, nervózni. Ženy sú vnímané ako zlé šoférky, uvravené, nekonštruktívne, zbytočne všetko zveličujú. Športovci sú hodnotení ako bezcitní, namyslení, extravagantní, excentrickí, inteligenčne podpriemerní, agresívni. Pestovaní muži sú hodnotení ako samoľúbi, jemnocitní, metrosexuáli, homosexuáli, bábovky. Umelci sú najčastejšie vnímaní ako jedinci, ktorí sú čudní, žijú si v svojom uzavretom svete, vedú bohémsky život, sú nekonformní.

Chyba stereotypizácie spočíva v tom, že vyššie uvedené vlastnosti prisúdime každému Nemcovi, Američanovi, učiteľovi, športovcovi, umelcovi a pod. Ide o globálne zovšeobecňovanie, uplatňuje sa najmä pri posudzovaní osôb zo skupín, do ktorých nepatríme.

Logická chyba – Hodnotiteľ sa jej dopúšťa vtedy, keď posudzuje vlastnosti svoje alebo vlastnosti iných na základe toho, ako sa jemu zdajú byť logické, podľa svojich logických úsudkov.

Chyba blízkosti – ide o tendenciu posudzovať, hodnotiť ľudí alebo ich vlastnosti podľa toho, ako sú k nám blízko, ako ich poznáme, ako často sme s nimi v kontakte. Ak hodnotiteľ prisúdi vysoké skóre jednej vlastnosti, má tendenciu prisúdiť vysoké skóre aj iným vlastnostiam. Tendencia môže byť aj opačná. Psychologické poznanie chyby tvorí východisko pre priemysel reklamy. To, čo vnímame častejšie, čo poznáme, o čom sme počuli, s kým sa stýkame, máme častejšie tendenciu hodnotiť pozitívnejšie.

Učiteľ by si mal dávať pozor, aby niektoré interakcie s rodičmi neboli frekvenčne významnejšie, aby podvedome nenastala pri hodnotení žiaka chyba.

Chyba referenčných skupín – ide o tendenciuposudzovať iných a hodnotiť ich podľa spoločenskej skupiny, s kým sa stýkajú, s kým trávia čas. Ak nám referenčná skupina nevyhovuje, budeme ju hodnotiť negatívne, prísne, odsudzujúco, znevažujúco. Ak sa nám referenčná skupina páči, tak jej prisudzujeme pozitívne kvality.

Chyba efektu hierarchie – tendencia hodnotiť a komunikovať selektívne s ľuďmi, ktorí sú v spoločenskom rebríčku hierarchicky vyššie. Máme tendenciu považovať ich za kvalitnejších, dôslednejších, precíznych, flexibilných, kultivovaných, spoločenských.

Príklad: 

Učiteľ, ktorý učil aj v inej krajine, môže byť vedením školy vnímaný ako lepší, napriek tomu, že práve niekto iný, môže v sebe snúbiť vysoké odborné a spoločenské kvality; dieťa z rodiny solventného podnikateľa alebo spoločensky uznávaného herca alebo populárneho speváka je napriek nedostatkom hodnotené lepšie ako iné deti.

Chyba sympatie a antipatie – je všadeprítomná a prejavujú sa v atmosfére hodnotenia. Sympatia pôsobí vždy motivujúco. Sympatický je ten, kto sa nám v niečom podobá. Sympatia je čiastočne založená na intuitívnych prvkoch a niekedy ju nedokážeme ani definovať. Snúbi sa s chybou podobnosti, aj keď nemusí vždy priamo s ňou korešpondovať. Vyplýva z postojov a charakteru človeka. Antipatia pôsobí demotivačne, môže ju vyvolať celý rad rôznych charakteristík, ako predinformácia, zovňajšok človeka, jeho spôsoby správania, schopnosti, postavenie i samotný haloefekt.

Chyba „regeny efekt“ alebo „Mikuláš“ – ide o chybu pri posudzovaní osobnosti, keď hodnotiteľ má tendenciu hodnotiť iných podľa ich posledného výkonu, ktorý si pamätá najlepšie. Keď sa blíži čas hodnotenia, žiaci si začnú opravovať známky a podávať výkony, aby upozornili na svoju snahu, usilovnosť, schopnosť. Učiteľ pridelí v dôsledku fenoménu „regency efekt“ také isté hodnotenie, ako žiakom, ktorí sa snažili priebežne a plnili všetky úlohy, ako bolo od nich vyžadované.

Chyba kauzálnej a základnej atribúcie – pri posudzovaní vonkajších alebo vnútorných príčin ľudského správania sa prejavujú rôzne tendencie, napr. svoje úspechy pripisujeme vnútorným príčinám, schopnostiam, pohotovosti, zodpovednosti a pod. Neúspechy pripisujeme vždy vonkajším príčinám, vysvetľujeme ich vnútornými príčinami.Záporná rovina kauzálnej atribúcie spočíva v tom, že ak žiaci nedosahujú dobré výsledky, učiteľ vidí príčinu v tom, že si za to môžu sami. Napríklad, ak má žiak excelentné vedomosti a schopnosti a učiteľ pripisuje zásluhy výlučne svojmu pedagogickému majstrovstvu. Chyba základnej atribúcie spočíva v tom, že pri posudzovaní správania iných podceňujeme situačné vplyvy (náhoda, okolnosti) a preceňujeme dispozičné vplyvy (schopnosti). Správanie častejšie vysvetľujeme v termínoch situácie.

Príklad:

Ak študent nespraví skúšku, učiteľ má tendenciu myslieť si, že sa dosť neučil, nemá dostatok schopnosti, vytrvalosti, vedomostí, študent hľadá príčiny neúspechu v náhode, napr. zle mu sadli otázky, učiteľ nemal náladu, niekoho predsa musel vyhodiť.

Chyba preceňovania seba – ide o tendenciu všímať si seba v centre diania. Máme predstavu a pocit, že všetci si všímajú práve nás, hovoria o nás. Ide aj o tendenciu vykresľovať sa horšie, aby nás okolie „presviedčalo“, že to s nami nie je až také zlé, robíme si alibi pre prípadný neúspech, napr. „Na písomku nič neviem“, aj keď to tak vôbec nie je. Nenájdeme človeka, ktorý v procese svojho vývinu, vplyvom nedostatočných skúseností sám nehodnotil niekoho na základe uvedených chýb, alebo sám nebol hodnotený chybne.

Samonaplňujúce sa proroctvá –Naše presvedčenia si môžu vytvárať svoju vlastnú realitu. Pozitívne naladenie má svoju moc a porekadlo „Kto verí v šťastie má šťastie“, nás mnohokrát presviedča o pravdivosti. Ak niečo očakávame, tak sa nám to aj môže vyplniť, resp. motivácia môže nadobudnúť ilúziu očakávaného. Pri nenaplnení očakávaní dochádza k sklamaniu.

Záver

Nenájdeme človeka, ktorý by v procese svojho vývinu, ako aj vplyvom nedostatočných skúseností niekoho sám nehodnotil na základe uvedených chýb, alebo sám nebol hodnotený chybne. Treba si uvedomiť, že tento psychologický fenomén je veľmi dôležitý pre úspešné zvládanie životných situácií, pre adaptáciu na nové okolnosti, pre vhodné a spravodlivé školské prostredie, v ktorom sa formuje mládež. Chyby v komunikácii a v hodnotení spôsobujú výrazné problémy, sú interpretované verbálnym ako aj nonverbálnym kanálom, odovzdávajú informáciu, ktorá môže spôsobiť vnútorný alebo vonkajší konflikt. Chyby vyplývajúce z psychiky hodnotiaceho pramenia v jeho podvedomí, ktoré zasahuje do procesu hodnotenia a deformuje vnemy – percepciu hodnotiaceho. Nebezpečné je, že si ich hodnotiaci neuvedomuje, pretože skreslenia prebiehajú pod prahom vedomia. Chyby možno odstrániť edukáciou a následne sebareflexiou a tréningom. Tým, že si ich hodnotiaci uvedomuje, pravidelne pripomína a snaží sa zistiť, či neovplyvňujú jeho súčasný úsudok, môže hodnotenie nadobudnúť reálny obraz.