Poznávací konflikt a nové poznanie

Dospieť k novému poznaniu vlastnou činnosťou, je dôležité nielen pre deti, ale aj pre nás, dospelých. Stavať na tom, čo vieme, konfrontovať nové poznanie s tým predošlým, mať otvorenú myseľ a kriticky skúmať ponúkanú informáciu, môže byť súčasťou poznávacieho konfliktu, ktorý si dnešná doba pýta. Tam, kde vedomosti narážajú na hranicu, je správne dôverovať tým, ktorí túto hranicu prekročiť vedia – odborníkom z praxe, didaktikom, vedcom, ktorých skúsenosti môžu byť pre nás inšpiráciou. Ponúkajú nám odporúčania pre prácu v metodických orgánoch školy aj v 1. čísle odborného časopisu Didaktika.

Z dôvodu šírenia pandémie čelíme výzve, ako pokračovať vo vzdelávaní tak, aby obsah bol doručený adresátom čo najzaujímavejšie. V prezenčnom vzdelávaní dôkladne plánujeme vyučovaciu hodinu. Premyslieť si stratégiu treba aj v dištančnej forme vzdelávania. Príklady z praxe k téme interaktívnych aktivít v online priestore prináša Soňa Koreňová.

Kariérové rozhodovanie žiakov môže byť negatívne ovplyvnené aj faktormi, ktoré súvisia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Medzi tie sekundárne patria aj následky nevhodného prístupu dôležitých dospelých k týmto žiakom. Téme kariérového rozhodovania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa venuje Viktor Gatial.

Podľa účelu, k akému hodnotenie slúži a podľa interpretácie výsledkov hodnotenia možno rozlišovať medzi formatívnym hodnotením, ktoré slúži primárne žiakovi a sumatívnym hodnotením, ktoré slúži prevažne učiteľovi. Formatívne a sumatívne hodnotenie rozoberajú autorky – Mária Ganajová, Andrea Lešková a Ivana Sotáková.

V materských školách je bežnou praxou, že sa organizujú rôzne besiedky, vystúpenia, preto je dobrým námetom pre prácu metodických združení napríklad zostavovanie zborníkov piesní, básní, pásiem, tančekov s rôznym zameraním. Činnosti metodických orgánov materskej školy sa venuje Simonetta Holešová.

Slovné hodnotenie je informačne bohatšie, umožňuje učiteľovi podrobne reagovať na všetky stránky rozvoja žiakovej osobnosti, poskytuje ucelený obraz o žiakovi, jeho práci, napredovaní či stagnácii. Simona Sámelová v príspevku reaguje na špecifiká slovného hodnotenia v podmienkach slovenskej edukácie.

Eva Poláková a Andrea Čonková metódou interview s polootvorenými a otvorenými otázkami zisťovali názory vybraných troch učiteľov rôznej vekovej kategórie na informačné a komunikačné technológie vo vyučovacom procese.

O globálnych témach vo vzdelávaní píše Ivana Danielová:„Nie je žiadnou neznámou, že snahou globálneho vzdelávania je výchova a formovanie aktívneho občana, ktorý si plne uvedomuje svoju úlohu pri riešení javov na globálnej úrovni.“

 „Ak chcú metodické orgány adresovať neustále sa meniaci svet okolo nás, musia mať priestor, zameriavať sa nielen na operatívne úlohy, ale ísť o level vyššie - vytvoriť taktiku a stratégiu, ako pristupovať k meniacemu sa svetu, ako pravidelne získavať spätnú väzbu a urobiť z nej nástroj, vďaka ktorému sa môžu posúvať ďalej.“ Nadväzujúc na myšlienky Michala Božíka, ktorý nám poskytol rozhovor, Vám v novom roku želáme, aby každá prekážka na ceste k meniacemu sa svetu sa stala výzvou v zdraví zdolanou a úspešne ukotvenou v prostredí, v ktorom máme šancu zanechať výraznú stopu nového didaktického majstrovstva. 

/redakcia/

[1] Petlák E., Konštruktivistické prístupy k edukácii, MšP 12/2019