Pracovný list zameraný na avantgardné smery

Využívanie vhodných učebných pomôcok a didaktických stratégií spolu s odborno-pedagogickými schopnosťami a invenciou učiteľa rozhodujú o efektívnosti vzdelávacieho procesu. Vo vzdelávacích zariadeniach sa často používajú mnohé učebné pomôcky, ktoré obohacujú a rozširujú výklad učiteľa. Platí to najmä vzhľadom na publikované údaje, podľa ktorých 87 % informácií spracúva mozog zrakom, 9 % sluchom a 4 % inými zmyslami (Suchožová, 2010). Učebné pomôcky sa navrhujú používať ako pomoc pre žiakov, aby sa učili úplnejšie, rýchlejšie a dôkladnejšie vďaka ich zrozumiteľnosti (Petlák, 1997).

Kubizmus nebol samostatným literárnym hnutím s presne vymedzeným programom a jedinečnou poetikou, preto sa literárny kubizmus niekedy označuje ako osobitý preklad maliarskeho kubistického hnutia alebo ako kubofuturizmus, čo predstavuje kombináciu prvkov kubizmu a futurizmu. Guillaume Apollinaire, známy aj ako Wilhelm Apollinaris Kostrowicki (1880 – 1918), bol vášnivým stúpencom výtvarného kubizmu a blízkym priateľom Picassa a Braqua, a pripisuje sa mu zásluha na vytvorení literárneho kubizmu. Vydal dve významné zbierky: Alkoholy (1913) a Kaligramy (1918), ktoré mali zásadný vplyv na rozvoj modernej poézie. Kaligramy sú jeho jedinou zbierkou kubistických básní. Alkoholy obsahujú básne z rokov 1898 až 1912, pokrývajúce obdobie od Apollinairových symbolistických začiatkov až po vznik kubizmu, čo dokazuje aj báseň Pásmo. Táto báseň je zvláštne umiestnená na začiatku zbierky, hoci z vývojového hľadiska by mala byť na jej konci. Prevládajúcimi emóciami jeho básní sú melanchólia a nostalgia, najmä pokiaľ ide o plynutie času a nenaplnené lásky, ktoré stratil (Andričík, Andričíková, 2015).

Využitie pracovných listov na hodinách svetovej literatúry

Jedným z účinných spôsobov, ako zlepšiť efektivitu výučby, je využívanie pracovných listov. Bohumír Kujal ich charakterizuje ako hmatateľný didaktický nástroj, ktorý kombinuje výhody učebníc s prínosom vlastnoručne pripravených materiálov. V širšom zmysle slúžia tieto pomôcky ako prostriedok na usmernenie myšlienkovej činnosti žiakov v rôznych fázach výučby (1967). Sú nimi motivovaní a súčasne podporovaní v samostatnej práci. Od žiakov sa očakáva, že budú dopisovať, odpovedať na otázky, riešiť zadané úlohy, dokresľovať a podobne (Němeček, 1985).

Keďže pracovné listy sa považujú aj za spôsob, ako riadia myšlienkové procesy žiaka počas jeho učenia, sú vo vzdelávacom procese široko využívané. Ich funkciami sú:

• motivačná: naplánovaný a dobre navrhnutý pracovný list podporuje záujem žiakov;
• komunikatívna: rozvoj slovnej zásoby;
• regulatívna: učivo je logicky usporiadané;
• aplikačná: praktická aplikácia, príklady z reálneho sveta;
• integračná: využívanie medzipredmetových vzťahov, hlbšie pochopenie predmetov a javov;
• inovatívna: aplikácia najnovších vedeckých a technických poznatkov, neustále inovované a dopĺňané;
• kontrolná a riadiaca: úlohy a otázky na vlastnú kontrolu (Žačok, Schlarmannová, 2005).

Pracovné listy by sa mali vytvárať s ohľadom na nasledujúce zásady (1) postupne zvýšiť náročnosť úloh a poskytnúť žiakom niekoľko príkladov na precvičenie; (2) zjednodušiť prvé aktivity a otázky, aby žiaci nadobudli istotu; (3) úlohy by mali byť napísané jasne a zrozumiteľne; (4) záverečná otázka by mala byť otvorená, aby žiaci mohli vyjadriť vlastnú tvorivosť; (5) pracovné listy by mali byť pútavé; (6) nadmerné používanie pracovných listov nemusí byť v edukácii efektívne proti žiakom tým, že sa budú nudiť alebo nebudú mať záujem (Gullach, 2014).

Štátny vzdelávací program vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia (ISCED 3) popisuje v tematickom celku dejiny literatúry modernu a avantgardu. Bližšie popisuje obsahovú náplň: (1) ústup mimetického princípu zobrazenia a klasickej narácie (rozprávania) v umeleckej literatúre, (2) poéziu impresionizmu a symbolizmu, totálny útlm epickej poézie – P. Verlaine, A. Rimbaud, G. Apollinaire, P. Valéry, O. Březina, E. Ady, A. Blok, S. Jesenin, (3) objav čistej lyriky, sformovanie zásad avantgardnej prózy a drámy, (4) vplyv freudizmu na poéziu (surrealizmus, absolútna lyrika – Ch. Morgenstern, V. Chlebnikov) a (5) experimentálnu prózu (rozprávač ako realizátor prúdu vedomia, uplatnenie polysémantického a simultánneho rozprávania vo veľkej epike) J. Joyce: Portrét mladého umelca, W. Faulkner: Absalom, Absalom!, J. C. Hronský: Pisár Gráč (Štátny vzdelávací program, 2009).

Pracovný list – Opakovanie avantgardných smerov

Inštrukcia: Na základe priloženej ukážky odpovedzte na nasledujúce otázky.

1.  Napíšte názov diela z ukážky: (Odpoveď:) .....................................................................................................