Prevencia kyberšikanovnia v prostredí slovenských škôl

Prevencia je prvým krokom v predchádzaní a odstraňovaní sociálno-patologických javov. Pravidelné a vecné zavádzanie preventívnych aktivít v škole by malo zabezpečiť zníženie negatívneho stavu. Škola by mala zabezpečovať prevenciu prostredníctvom koordinátora prevencie. Najčastejšie túto funkciu vykonáva sociálny pedagóg, ale v súčasnosti na niektorých školách aj školský sociálny pracovník. Prácou profesionála v oblasti prevencie sa zabezpečí pravidelnosť, vecnosť, zmysluplnosť aktivít a programov. Škola by mala vytvárať aj spoluprácu s inými odborníkmi, políciou, centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej „CPPPaP“).

Prevencia kyberšikanovania v školách

Prevencia kyberšikanovania na školách je dvojaká (Vaňkátová, E., 2010). Prvá smeruje k osvojovaniu základných pravidiel bezpečného používaniu internetu a druhá je založená na prístupe školy k samotnému kyberšikanovaniu. Na základe toho je nevyhnutné vytvoriť stratégiu a plán prevencie.

Možnosti eliminácie kyberšikanovania (Hollá, K., 2010):

• podporovať pozitívne využívanie technológií,
• netolerovať kyberšikanovanie v prostredí školy,
• informovať o úskaliach kyberšikany,
• realizovať aktivity, podujatia pre rodičov,
• všímať si podozrenia a skutočné prípady,
• vytvoriť disciplinárne dôsledky,
• vytvoriť formálny postup pri riešení problematiky,
• vytvoriť anonymný systém nahlasovania kyberšikany,
• vytvoriť pravidlá používania mobilov.

Škola je prostredie, v ktorom nesmie byť kyberšikanovanie podporované. Preventívne aktivity by mali byť pravidelne uskutočňované na bežných vyučovacích predmetoch.

Podľa Koncepcie mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania, je cieľom mediálnej výchovy na základných školách, aby žiaci lepšie porozumeli pravidlám fungovania, dokázali posudzovať šírené posolstvá, objavovali to hodnotné a naučili sa posudzovať negatívne vplyvy, dokázali ich eliminovať, rozvinuli schopnosť zodpovedného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií. Žiaci by mali byť spôsobilí rozpoznať obsah médií chránený výlučnými právami duševného vlastníctva.1

Vyhláška Ministerstva školstva SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vzhlášky č. 224/2011 z. z. v § 20 ods. 7 hovorí, že počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v ­odôvodnených prípadoch, a to so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu.

V rámci prevencie kyberšikanovania a šikanovania treba upriamiť pozornosť na Metodické usmernenie č. 7/2006 – R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, ktoré sa riadi princípom – „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“

Škola je významné miesto pre realizáciu primárnej a sekundárnej prevencie.

Prevencia musí byť dlhodobá, nepretržitá a vykonávaná odborne, aby sa v budúcnosti predišlo vzniku kyberšikanovaniu.

Veľký dôraz treba dávať aj na záujmovú činnosť žiakov, návštevy záujmových krúžkov, centra voľného času a školského klubu detí. V prostredí ZŠ preventívnu činnosť vykonávajú aj rôzny odborníci. Škola by mala spolupracovať s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s Policajným zborom SR, s tretím sektorom, alebo so sociálnymi pedagógmi a sociálnymi pracovníkmi.

Prevencia kyberšikanovania v mimoškolskom prostredí

Na prevencii kyberšikanovania sa môže podieľať nielen škola. V prvom rade by to mala byť rodina, kde sa dieťa učí sociálne spôsobilosti. K. Hollá navrhuje rodičom niekoľko rád. Musia podporovať vytváranie pozitívnych hodnôt, dobrých vzťahov, chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi internetu, oboznámiť ich s možnými rizikami, musia ich chrániť pred nevhodným obsahom, využívať rodičovskú zámku, korigovať strávený čas za počítačom. Dôraz treba klásť na správne, vhodné a dostupné umiestnenie počítača v miestnosti, nastavenie ochrany a obmedzení. Veľký význam vidí v mediálnej výchove rodičov.

Rady pre rodičov, ako postupovať v prípade, že sa kyberšikanovanie preukázalo (Rogers, V., 2011):

• ukončiť komunikáciu,
• nereagovať, neodpovedať agresorovi,
• zamedziť agresorovi prístup k dieťaťu,
• zamedziť prístup agresora k zdroju (počítaču, mobilu), prípadne kontaktovať sprostredkovateľa služby,
• uchovať dôkazy,
• uložiť obsah, vytlačiť, uchovať maily, správy a pod.,
• oznámiť útok, kontaktovať odborníkov,
• kontaktovať školu alebo špecializované inštitúcie.

Je dôležité, aby rodič uchoval všetky dôkazy o kyberšikanovaní. V prípade riešenia alebo vyšetrovania problému budú hlavným zdrojom pri obvinení agresora a preukážu jeho činnosť.

Preventívne projekty a programy

Preventívne programy, projekty z oblasti šikanovania a kyberšikanovania dávajú odporúčania, rady pre rodičov, dospelých, seniorov a metodicky usmerňujú učiteľov, pedagógov, verejný, súkromný a tretí sektor. Medzi najznámejšie preventívne programy, projekty zaraďujeme Zodpovedne.sk, Šikana v školských laviciach, Projekt človeku človekom, Žabky.sk a iné. Zo zahraničných projektov možno spomenúť český preventívny projekt E-Bezpečí, LP model prevencie v Nórsku, Olweusov program prevencie šikanovania, Viedenský tréning sociálnej spôsobilosti (ViSC), americký program Stop cyberbullying a iné.

Miera vykonávania preventívnych aktivít – výskumná časť

Výsledkami výskumu realizovaného v Banskobystrickom kraji v roku 2012 poukážeme na časť, ktorá sa zaoberá mierou vykonávania preventívnych aktivít, programov zameraných na prevenciu kyb