Psychická záťaž, frustrácia a depresia učiteľov a žiakov

                                                                              „Aby sme prekonali frustráciu, musíme zostať intenzívne sústredení na výsledok, nie na prekážky na ceste k nemu.“ T. F. Hodge

Profesia pedagóga sa v súčasnosti dostáva do neutešenej pozície. Napriek tomu, že učiteľ na rôznom stupni vzdelávania dennodenne interpretuje a odovzdáva svoje poznatky a skúsenosti, nielenže nie je dostatočne ohodnotený, ale podlieha aj rôznym typom časovo-pracovnej a sociálnej záťaže. Kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky záťaže poukazujú na to, že záťaž je určovaná nielen expozíciou záťažových faktorov, ale aj tým, ako sa konkrétny jedinec so záťažou vyrovnáva, ako ju dokáže premieňať na salutory, resp. aké používa mechanizmy, ktoré mu umožňujú záťaži odolávať. Tieto aspekty sú obojstranné a týkajú sa rovnako statusu pedagóga, ako aj žiaka.

Dlhotrvajúca záťaž je pre človeka vážnym ohrozením, pretože zapríčiňuje vznik rôznych ochorení, ktoré môžu mať somatickú alebo psychologickú etymológiu.

V poslednej dobe sa medzi najčastejšie diagnostikované ochorenia zaraďujú frustrácia a depresia, ktoré majú rôzne podoby, ako aj vysoko variabilné kompenzačné mechanizmy.

Frustrácia

Frustrácia (z lat. frustratio; frustra – márne) zmarenie, sklamanie, beznádej - vyjadruje situáciu, ku ktorej dochádza, ak je indivídum motivované k určitému cieľu, ale jeho aktivity sú blokované a zabraňujú mu ho dosiahnuť. Rozumie aj ako nezdar pri dosahovaní určitého cieľa. Moderná psychológia zdôrazňuje a potvrdzuje význam frustrácie, zvlášť vyplývajúcej z potrieb človeka, ktoré sa pri nedosahovaní cieľov stávajú nositeľmi aj určitých negatívnych rysov osobnosti.

                                                                                                              „Prekážky v nás vyburcujú vlohy, ktoré by za priaznivých okolností zostali driemať.“ Horátio

Frustrácia je však viac ako prekážka, ide o intenzívne prežívaný osobitný zážitok alebo stav. Na rozlíšenie podnetov a situácií, ktoré vyvolávajú frustráciu, sa používa pojem „frustrátor“. Tých môže byť v školskej praxi nesmierne mnoho. Žiak môže byť frustrovaný z pozície a statusu v kolektíve triedy. Typické príklady sú spojené so šikanovaním jedincov, pričom pre túto podobu frustry môžu prežívať aj učitelia vzhľadom k vedeniu školy alebo kolektívu.

Všeobecne možno frustráciu rozdeliť na:

• sociálnu - snažíme sa byť v spoločenskom prostredí akceptovaní, v rebríčku vysoko hodnotení, sociálne uznávaní a predsa sa nám to nedarí (napr. žiak v triede v rovine sociometrie, učiteľ v rovine spoločenského statusu, alebo v konflikte s kolektívom či s vedením školy),
• materiálnu - snažíme sa o materiálne naplnenie (žiak v triede v rovine výsady materiálneho statusu a obvykle automatickej akceptácie v triednom kolektíve a učiteľ v snahe byť materiálne dostatočne zabezpečený, čestnou a zodpovednou prácou, pričom výsledok je len priemerný, v nie ojedinelých prípadoch, aj podpriemerný).

Ak sa osobnosti učite