Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Tvorivosť ako nástroj rozvíjania jazykovej a literárnej gramotnosti (1.)
Dátum: Rubrika: Zručnosti a štýly Zo seriálu: Tvorivosť ako nástroj rozvíjania jazykovej a literárnej gramotnosti
S pojmom tvorivosť sa človek stretáva na každom kroku a čoraz častejšie. Slovo tvorivosť je obľúbeným prívlastkom pre výtvory človeka poznačeného dynamikou prevratných zmien doby, v ktorej žijeme. Dnes sú nielen dospelí, ale aj deti nútené prijímať veľké množstvo informácií, musia robiť rýchle rozhodnutia a na neustále zmeny reagovať novým, adaptívnym, tvorivým spôsobom. Schopnosť tvorivo pracovať s informáciami ako mega trendom súčasného sveta sa formuje už v procese predprimárnej edukácie a realizuje sa najmä prostredníctvom aktivizujúcich metód, rozvíjajúcich elementárnu gramotnosť dieťaťa. V príspevku ponúkame parciálnu analýzu tvorivosti s dôrazom na aplikačnú prax pri rozvíjaní jazykovej a literárnej gramotnosti dieťaťa v materskej škole.
Determinácia pojmu tvorivosť
„Nepáči sa mi to množstvo nástrojov a aparátov. Škola zabíja tvorivosť.“ Jean Jacques Rousseau, z knihy Emil alebo o výchove
Z pedagogickej praxe je známy prípad, keď päťročné dievča, ktoré nikdy predtým nevidelo školu ako organizáciu, zamestnancov, nikdy sa nestretlo s organizačným vzorcom, ktorý je, žiaľ, ostro odlíšený od akejkoľvek inej formy spoločenskej organizácie (použitím Deweyho slov), nevedelo, ako sa má správať v situácii, keď ju učiteľka vyzvala na vstupný test. V škole, zvláštne zariadenej najmä na administratívne účely, nejaký čas pobudlo, s pocitom odcudzenia pozorovalo, ako ľudia medzi sebou komunikujú, pozeralo sa na rozmiestnenie vecí v miestnosti. V jej vnútornej interakcii so školou však vládli nepríjemné pocity, pričom toto odcudzenie sa násobilo pri stretnutiach s ďalšími učiteľmi, ktorí dievčaťu hovorili, ako sa má správať, čo v danej chvíli a situácii musí urobiť, ako musí vyplniť test predpísaným spôsobom bez možnosti vlastného prístupu k jeho obsahu.
Uvedený príklad poukazuje na absenciu tvorivého prístupu učiteľa aj školy ako takej. Na mieste je otázka - Ako bude vyzerať svet vo chvíli, keď za neho budú preberať zodpovednosť dnešné deti? Je pravdepodobné, že sa bude výrazne líšiť od sveta, ako ho poznáme dnes a dôjde k jeho celkovej premene. „Pripraviť deti na túto úlohu z pohľadu budúcnosti, znamená odhaliť skrytý potenciál ich tvorivosti a rozvíjať ho, pretože byť tvorivým v súčasnom svete znamená väčšiu schopnosť fungovať efektívne v prospech seba, iných a v prospech spoločnosti“ (Szobiová, 2016, s. 13).
Našou snahou v texte nie je „učebnicovo“ vymedziť tvorivosť, pretože odborná literatúra nám ponúka množstvo rozličných definícii tvorivosti. Niektoré saturujú systém intelektových operácií (Guilford, 1956 a ďalší), niektoré hovoria o súhrne schopností (napr. Chaplin, 1968; Luk, 1981 a pod.), o znaku osobnosti (Barron, 1964; Nicholls, 1972; Harrington, 1981 a pod.), či podstate tvorivosti ako motivácie človeka (Maddi, 1965; Hayes, 1989, Sheldon, 1995 a ďalší). Domnievame sa, že tvorivosť je nielen syntézou spomenutého (myslenia, osobnostných vlastností a motivácie), ale ide o vysokoflexibilný proces analýzy a orientácie na riešenie, ktorý sa prejavuje v novom a prekvapivom produkte zmysluplnom aj pre iných (produkt vnímaný ako nový a užitočný v rámci sociálneho kontextu).
Hoci je koncept kreativity zvyčajne považovaný za chúlostivý, nestály a dokonca zraniteľný, existuje v radoch odborníkov konsenzus. V čom možno nájsť názorovú zhodu? K tomu, aby mohlo byť niečo považované za tvorivé, musí to byť nové, neobvyklé, hodnotné alebo užitočné, prijateľné. „Nemôže to byť iba bizarné, zvláštne“ (Corazza, Darbellay, Panciroli, 2021, s. 57). Okrem uvedeného súladu panuje vzácna zhoda i v nazeraní na tvorivosť ako zložite podmienený, multidimenzionálny a univerzálny jav, preto je náročný z hľadiska vedeckého bádania. „Torrance (známy je jeho test tvorivosti; pozn. autorov) zdôraznil, že kreativitu nikdy nemožno redukovať na úplne prediktabilný alebo kontrolovateľný koncept“ (Salbot, 2017, s. 46).
Tvorivosť naša každodenná
Väčšina súčasných autorov zaoberajúcich sa problematikou tvorivosti sa zhoduje v tom, že tvorivosť sa považuje za „prirodzený ľudský fenomén prejavujúci sa v rozličných úrovniach a stupňoch, rovnako v rozličných štýloch“ (Isaksen, 2018, s. 75). Prvky tvorivosti sa objavujú v riešení životných úloh, najmä u detí a dospievajúcich. Badať ich v každodennej činnosti ľudí, hoci nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť.
Základom je princíp progresívnej zmeny, ktorým možno vysvetliť konkrétne kreatívne procesy, osobnostnú štruktúru a podmienky pre vznik kreatívnych produktov. Toto chápanie je prirodzenejšie, podľa nás i prijateľnejšie, keďže spája dva extrémy – tvorivý a netvorivý. Hlavný problém v rozlíšení významu p
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 4/2022
