Vplyv autority na správanie žiaka v škole

Autorita nemá páliť, ale vyžarovať.

Autorita by mala vždy zabezpečovať človeku spravodlivosť, vzájomný rešpekt, úctu, ochotu, tolerovanie iného názoru, pohľadu i spôsobu života a hľadanie konštruktívnych riešení v prospech každého jedinca. Ocitli sme sa však v čase, kedy negatívne správanie sa stáva normou. Takmer denne vidíme nevhodné správanie sa verejných činiteľov, rodičov i ostatných ľudí, z ktorých si berú vzor deti. Vytráca sa slušnosť, dodržiavanie zákonov, noriem, pravidiel, nastáva kríza autorít. Vzťahy medzi ľuďmi po pandémii COVID-19 nadobúdajú negatívny charakter. Agresivita vyúsťuje až do smrteľných útokov a kontinuálne nebezpečenstvo sa objavuje následne aj v školách, kde žiaci prichádzajú do tried so sekerami a motívom ublížiť svojim spolužiakom, učiteľom, komukoľvek, kto bude v dosahu kompenzácie ich nahromadených tenzií.

Existuje mnoho klasifikácii typov autorít. Podľa Webera sú charakteristické 3 typy:

1. tradičný – spočíva v zvykových normách rodičovského, nadriadeného, staršieho, dospelého,
2. charizmatický – spočíva v rešpektovaní na základe úcty, obdivu, ideálu,
3. racionálny – spočíva v rešpektovaní noriem v súlade s byrokratickými a sociálnymi normami, superegom; spočíva v normách zákonov, v obyčajových a tabu normách.

Definovanie pojmu autorita a vplyv rodičovskej autority na dieťa

V tomto období prežívame krízu autorít v rovine každého pohľadu vrátane tých, ktoré uvádzajú iní autori ako napr. demokratická autorita, nekonzistentná autorita, povolená alebo laissez-faire autorita, formálna, morálna, rodinná, školská, charizmatická a iné.

Pojem autorita pochádza z lat. „auctoritas“, čo znamená platnosť, vážnosť, vplyv, úsilie, rozkaz alebo vlastnícke právo (Pařízek, 1988). Psychologický slovník definuje autoritu ako „vplyv na iné osoby, ktorý vedie k poslušnosti v určitej oblasti“. Podľa niektorých autorov (napr. Sillamy, 2001) autorita: „...je pre deti rovnako potrebná ako láska. V čase dospievania sa dokonca stáva ešte dôležitejšia“.

Riadiacim článkom výchovy dieťaťa je rodič. Rodina predstavuje prvú sociálnu jednotku, v ktorej sa dieťa formuje, a preto je nesmierne dôležité, aké autoritatívne nasadenie budú rodičia implementovať pri výchove detí. Autorita prebieha pod prahom vedomia, ale aj vedome. Môže mať meniaci sa charakter, ktorý môže vyústiť do absolútnej pokory a neschopnosti mať vlastný názor na jednej strane, ale aj do revolty, kedy dieťa neakceptuje rodičovskú autoritu, uniká z domu, pridáva sa k rôznym skupinám.

Autorita nesmie znamenať len zákazy, príkazy, plnenie túžob rodiča a priamu manipuláciu, kedy dieťa preexponovane napĺňa rodičovské ambície v snahe byť lepším a dokonalejším ako rodič.

Rodičia by nemali nikdy dieťa ponižovať, urážať, podceňovať, zraňovať jeho city. Mali by mu dopriať samostatnosť a iniciatívu, klásť na dieťa primerané nároky jeho osobitostiam.

Mať autoritu znamená:

• poskytnúť dieťaťu plnohodnotné akceptačné zázemie,
• tráviť s dieťaťom dostatok času v rôznych aktivitách,
• pracovať s dieťaťom aj v rovine fyzickej kondície, ktorá prináša uvoľňovanie endorfínov, poc