Adaptácia rómskych žiakov v základných školách z pohľadu učiteľa

Úvod

Postoj rómskych rodičov ku školám je odmietavý. Potvrdzuje to aj výskum pedagóga a romológa Rastislava Rosinského z roku 2008 v šiestich základných školách s rómskymi žiakmi na západnom a východnom Slovensku. Rozhovory s rodičmi rómskych detí ukázali, že rómski rodičia školy odmietajú a považujú ich za nutné zlo. Pre nich existujú dva svety – prvý predstavuje ich vlastná komunita, kde riešia vlastné problémy, druhý je škola s jej učiteľmi. Keby deti nemuseli posielať do školy, nerobili by to (Hajko, 2015). Vstup do prvého ročníka je teda zásadnou zmenou v ich živote. Tá súvisí s ťažkosťami, napr. so zvýšenými nárokmi v súvislosti so zmenou organizácie režimu dňa, novým sociálnym prostredím, potrebou začlenenia sa do kolektívu triedy, potlačením spontánnych prejavov a požiadavkami na disciplínu, zvýšeným tlakom na školský výkon a náročnejšími úlohami (voľne podľa: Portik, 2005).

Problematika rómskeho rasizmu

Osobitným problémom je, že rómske deti prichádzajú do školy predpojaté. Prejavujú sa dôsledky rómskeho rasizmu, o ktorom sa vo vedeckých kruhoch málo hovorí. Pritom koncept kastovníctva, „degešstva“ a odmietania sveta gadžov je medzi Rómami stále živý. Rodičia a ich deti vedome, či podvedome majú pocit, že vstup do školy sa rovná uvrhnutiu do nepriateľského sveta, kde dieťa nečaká nič dobré (Hajko, 2015). Nemôžeme sa čudovať, že tento traumatizujúci prvý kontakt so školou a vzdelávaním poznačí ich ďalší vzťah ku škole a vzdelávaniu.

Stáva sa, že od rómskeho žiaka sa po príchode do školy očakáva komunikácia v dvoch nových jazykoch. Dieťa spisovnú slovenčinu samo neovláda, alebo pozná len jej nárečie a takisto kodifikovaná rómština mu je vzdialená, lebo doma sa rozpráva vlastným dialektom (voľne podľa: Hajko, 2015). Škola však hľadá spôsoby, ako tento nedostatok čo najefektívnejšie eliminovať, čo sa môže v prípade dočasných vyrovnávacích opatrení (napr. nulté ročníky) zdať ako diskriminácia, či segregácia (voľne podľa: Portik 2005).

Ciele výskumu

Cieľom bolo získanie informácií o integrácií rómskych žiakov z pohľadu učiteľa v Košickom kraji, ktorý má najvyššie zastúpenie rómskych žiakov. Jednou z vytýčených oblastí bol región Spiš, ktorý je charakteristický vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. V tejto oblasti sa nám podarilo osloviť 20 učiteľov. 

Štýly a stratégie učenia

Ako základnú metódu sme využili pôvodný dotazník Adaptácia rómskych žiakov v základných školách z pohľadu učiteľa (Kollárová, 2016). Dotazník adresovaný učiteľom bol anonymný. V úvahách o možných edukačných stratégiách a motivačných prvkoch sme použili štýly a stratégie učenia podľa Michalkovej, Višňovskej (2013), ktoré sú nasledovné:

• Sémantická MAPA – predstavuje konkrét