Autoregulatívne učenie (2.)

 dokončenie z predchádzajúceho čísla

Model sebaregulujúceho učenia

M. Boekaerts z Holandska a M. Niemivirta (2000) z Fínska rozšírili pojem učenia o sebaregulujúce učenie (Self-Regulated Learning – SRL). Ide o balansovanie medzi cieľmi učenia a ego prospešnými cieľmi. K rozporu dochádza vtedy, keď ciele učenia nie sú na popredných miestach záujmu žiaka. Výskumy ukazujú, že nezvnútornenie sa s cieľmi učenia a vzdelávania žiakov, koreluje s direktívnym prístupom učiteľov k žiakom a s nezáujmom rodičov o vzdelanie žiakov! Model sebaregulujúceho učenia predpokladá školu zameranú na žiaka, a nielen na jeho výkony alebo na požiadavky učiteľa.

Vyučovanie, ktoré podporuje sebaregulujúce komponenty učenia žiakov, sa vyznačuje tým, že učiteľ rozvíjajúci  sebariadiace učenie žiakov:

• je menej direktívny,
• dáva žiakom veľa otázok na postup práce, podmienky riešenia úloh, ich výber, vedie žiakov k formovaniu vlastných úloh, cieľov,
• podporuje u žiakov ich samostatnosť v učení, získavaní informácií, pri ich prezentácii naučeného,
• podporuje nezávislosť žiaka, jeho myslenia, postojov, správania,
• vyzýva žiakov k tvorivosti, originalite, hľadaniu iných riešení (flexibilita), podporuje neočakávané myslenie, postoje,
• necháva ich často rozhodovať, napr. akú náročnosť úloh chcú riešiť, čo chcú riešiť v projekte, čo sa chcú naučiť vo svojom voľnom čase,
• vedie ich k plánovaniu svojho času, rozvrhu činností, denného režimu, týždňa,
• vedie žiakov k tomu, aby si sami vyhodnocovali svoju prácu, robili písomné záznamy, zakladali svoje portfólia,
• vedie žiakov k sebareflexii v myslení, prežívaní, správaní,
• má byť pre žiakov vzorom v samostatnosti myslenia, tvorivosti, nezávislosti, tolerancii, náročnosti, empatii, flexibilite.

Dôležité zručnosti na ceste k sebariadeniu

Aby človek sám u seba alebo za pomoci rodičov, učiteľov, poradcov vybudoval svoju schopnosť sebariadenia učenia a sebazdokonaľovania, je dôležité učiť sa nasledovným zručnostiam:

• kontrole svojej pozornosti‒ výber, selekcia, na čo sa sústrediť, na čo zamerať a koncentrovať pozornosť; zlepšovanie pozornosti, koncentrácie, vytrvalosti, sústredenosti,
• dekódovacej kontrole ‒ výber informácií a ich význam, zmysel, čo čítať, čo sledovať v televízii, ako a čo komunikovať s počítačom, mobilom, čo prijať, čo odmietnuť (odolnosť voči manipulácii),
• emočnej kontrole ‒ inhibícia, útlm, potlačenie nežiaduceho prežívania (strach, úzkosť, obavy) a posilnenie pozitívnych emócií pomocou zapojenia myslenia, uvažovania, rozhodovania,
• motivačnej kontrole ‒ mať ciele, mať krátkodobé, strednodobé, dlhodobé úlohy, realizovať ich a nestrácať motivačnú silu pri neúspechoch, prehrách,
• environmentálnej kontrole ‒ kontrolovať podnety z prostredia, eliminovať brzdiace a rušiace elementy prostredia,
• kognitívnej kontrole ‒ kontrola toku myslenia (flow), obsahu myšlienok, o čom a ako človek rozmýšľa, či je to potrebné alebo neúčelné, či to kradne čas jednotlivcovi alebo ho to obohacuje.

Pri sebaregulujúcom učení, ale aj v širšom kontexte pri uplatňovaní sebariadenia u dospelých, zohráva významnú úlohu hospodárenie s časom.

Time management – riadenie času sa v teórii a najmä v praxi autoregulácie stáva kľúčovou charakteristikou.

Najcennejšou bankou v živote je „časobanka“ života. Čas je nenávratnou investíciou života, nemožno ho vrátiť, ani zastaviť. Aj preto záleží na tom, ako relatívne krátky pobyt vo svete prežijeme. Prežívame