Etický kódex ako reflexia zmeny a jej nástroj (2.)

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)

Profesijné etické kódexy na Slovensku

Etický kódex je odrazom doby a keď sa zmenia nároky na prácu učiteľa a redefinuje sa jeho rola v spoločnosti, treba nastaviť aj etické pravidlá učiteľskej profesie. Na Slovensku vzniklo viacero učiteľských profesijných kódexov. Jeden z prvých vytvoril Ľubomír Pajtinka. Osvojila si ho aj najväčšia školská odborová organizácia – Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Etický kódex vyšiel v roku 2005 a ostal v podobe návrhu. Jeho zaujímavosťou je, že nevymedzuje len vzťahy učiteľa k svojmu povolaniu, vzťahy medzi učiteľom a žiakom, učiteľmi navzájom, ale aj vzťah učiteľa k spoločnosti a spoločnosti k učiteľovi, napr. uvádza, že spoločnosť by mala oceniť prácu učiteľa mzdou na úrovni 125 % priemeru mzdy v národnom hospodárstve (Pajtinka, 2006). Pajtinkovmu návrhu sa podobá etický kódex učiteľa uverejnený v sémanticky orientovanej elektronickej učebnici Etiky sociálnej práce[1] spracovaného v rámci projektu KEGA na UKF v Nitre.

V roku 2017 vytvorila etický kódex Slovenská komora učiteľov. Jednotlivé zásady formuluje široko a vágne, čo sťažuje podmienky na jeho implementáciu, resp. na príp. vynucovanie. Pojmovo však vystihuje základné povinnosti učiteľa a zachytáva progresívne trendy v školstve. Učiteľ má prispievať k „vytvoreniu spravodlivého a inkluzívneho školského prostredia prostredníctvom okamžitého riešenia náznakov či prejavov extrémizmu, diskriminácie, predsudkov a šikanovania.“[2] Kódex zachytáva základné povinnosti učiteľa voči profesii, spoločnosti, žiakom a ich zákonným zástupcom. Zaujímavým je Etický kódex kresťanského učiteľa, ktorý vydalo Združenie kresťanských pedagógov Slovenska a komisia pre katechizáciu a školstvo Konferencie biskupov Slovenska a ktorý rozvíja záväzky učiteľa o zodpovednosť voči Bohu. „Kresťanský pedagóg si uvedomuje svoje všeobecné stavovské povinnosti k spoločnosti, k žiakom, rodičom i k sebe, ale najviac kresťanskú zodpovednosť voči Bohu.“[3]

V zákone č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo deklaruje povinnosť zamestnancov správať sa v súlade s Etickým kódexom pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorý vydáva MŠVVaŠ SR, ale tento zatiaľ zverejnený nebol. Nový zákon zároveň umožňuje rozpracovanie kódexu zamestnávateľom.

Pravidlá etických kódexov a rizikové formulácie

V súčasnosti na Slovensku existuje viac škôl, ktoré etický kódex vytvorili a zverejnili. Z hľadiska formy i obsahu sú rôznorodé. Niektoré sú súčasťou školského alebo pracovného poriadku, iné upravujú iba správanie žiakov alebo iba správanie učiteľov. Zverejnenie etických kódexov považujeme za prejav morálneho správania organizácie.Môže sa tak stať predmetom ďalšej diskusie. Verejná konfrontácia je dôležitá kvôli diskusii o etickom kódexe a jeho následnej možnej revízii či doplnení. Verejne publikovaný etický kódex otvára možnosť konfrontovať správanie vedenia, učiteľov, žiakov, ale aj rodičov so zásadami etického kódexu a stáva sa tak prostriedkom verejnej kontroly, ktorou možno vyvíjať tlak na jednotlivé prvky organizácie. Niektoré kódexy, resp. ich vzory vznikli na pôde zriaďovateľov a školy ich implementovali do svojho prostredia bez väčších zásahov, čo však prináša riziko nízkeho stotožnenia sa zamestnancov s pravidlami etického kódexu

Príklady sporných formulácií v etických kódexoch (stredné školy)

Zdravenie sa je predmetom etikety. Problémom je, že etiketa popiera rovnosť, ktorá je pre právo a etiku základnou kategóriou. Vynucovať etiketu pod hrozbou trestu považujeme za neadekvátne.

Príklad 1: „Zdraví sa (učiteľ – pozn. autora) navzájom s ostatnými zamestnancami v súlade so spoločenskými pravidlami a zdraví každú návštevu, ktorú v priestoroch zamestnávateľa stretne.“

Zásady etikety postihované pracovnoprávne rovnako nemožno považovať za správne riešenie neetických vzťahov na pracovisku.

Príklad 2: „Etický kódex tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovného poriadku, prípadne pracovnej zmluvy a jeho ustanovenia sú záväzného charakteru. Konanie v rozpore s jednotlivými ustanoveniami je kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny so všetkými dôsledkami v zmysle platných právnych predpisov.“

Za problematické považujeme aj sankcionovanie učiteľa za nekonanie v situácii, ktorú môže on vyhodnotiť inak. Rímska právna zásada „Incerta pro nullis habentur“ (Čirč, 2015) hovorí, že neurčité sa považuje za ničotné. Na základe nej nie je právne možné vynucovať takéto ustanovenie etického kódexu.

Príklad 3: „Pedagóg nesmie podľahnúť pocitu falošnej kolegiality a stavovskej spolupatričnosti. Ak je svedkom neodbornosti kolegu, jeho nesprávneho či nespravodlivého správania, diskriminácie či iného negatívneho javu, konfrontuje túto situáciu s dotyčným kolegom.“

Formulácie, ktoré vytvárajú predpoklady pre falošnú kolegialitu a zabraňujú kritike,sú rovnako sporné.

Príklad 4: „Učiteľ buduje dobré meno školy, nikdy neinformuje verejnosť o nedostatkoch a nedokonalostiach vo výchovno-vzdelávacom procese školy, o žiakoch alebo kolegoch.“

Každý žiak potrebuje rôzny čas na domácu prípravu, nemožno normatívne vyžadovať od učiteľa, aby učil tak, že každý žiak sa bude môcť venovať rozvoju svojej osobnosti podľa svojich predstáv.

Príklad 5: „Učiteľ si je vedomý, že jeho prvoradou úlohou je naučiť žiakov, počas vyučovacieho procesu čo najviac tak, aby mal žiak po vyučovaní viac voľného času pre rozvoj vlastnej osobnosti.“

Škola, ktorá orientuje kódex len parciálne na učiteľa alebo na žiaka, môže byť zdrojom nerovnováhy vzťahov, ktorá môže v budúcnosti eskalovať do skrytých či otvorených konfliktov.

Príklad 6: Na gymnáziu vytvorili Etický kódex žiaka, ktorý vymedzuje postoje žiaka voči pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom, spolužiakom či postoje žiaka voči učeniu a práci. Kódex pomerne presne vymedzuje povinnosti študentov. 

Konflikty môžu nastať aj vtedy, keď sa vedúci zamestnanci budú domáhať plnenia niektorých ustanovení súvisiacich so súkromným životom zamestnanca. Do akej miery môže zamestnávateľ určovať súkromný život zamestnanca? Čo sú všeobecne prijaté mravné normy platné v spoločnosti? 

Príklad 7: „Verejná povesť a spoločenská prestíž učiteľa súkromnej školy vyžaduje, aby jeho správanie, rozhodovanie, profesijný a osobný život boli v súlade so všeobecne prijatými mravnými normami platnými v spoločnosti.“

Roviny vzťahov v etickom kódexe

Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k svojmu povolaniu? Žiak je v centre záujmu školy a učiteľ je ten, kto vytvára žiakovi priestor pre jeho rast a realizáciu. Predpokladá sa u neho proaktívny prístup k vyučovaciemu predmetu, schopnosť byť inovatívny, pracovať s obsahom vyučovania, využívať informačné technológie. Okrem odborných predpokladov sú dôležité aj osobnostné. Učiteľ by mal byť zrelá osobnosť, ktorá dokáže zaujať postoje k problémom dneška, vie byť asertívny, empatický.

Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k žiakom? Úspech žiaka v mnohom závisí od učiteľa a neraz je meradlom učiteľovho úspechu. Učiteľ vytvára žiakovi priestor pre jeho rast a realizáciu pri rešpektovaní jeho individuálnych potrieb. Vníma žiaka komplexne ako človeka, osobnosť s jeho širokými potrebami.

Ako by mal vyzerať vzťah žiaka k učiteľom? Žiak vníma učiteľa nielen cez vyučovací predmet a odovzdávanie vedomostí, ale aj cez jeho osobnostné a morálne kvality. V učiteľovi má žiak partnera v objavovaní. Vzájomný rešpekt, slušnosť a dôvera sú toho meradlom. Žiak by mal pristupovať k učiteľovi ako k mentorovi, ktorý mu pomáha pri získavaní vzdelania.

Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k rodičom? Učiteľ bez podpory rodiča nedokáže naplniť ciele vzdelávania. Je dôležité zapájať rodičov do života školy a spoločne otvorene komunikovať. Základom pre úspešnú spoluprácu je vybudovať atmosféru vzájomnej dôvery. Učiteľ musí smerovať vzájomný vzťah tak, aby mal rodič istotu, že je v škole vítaný. Rodič a učiteľ majú spoločnú zodpovednosť pri vzdelávaní žiaka.

Ako by mal vyzerať vzťah rodičov k učiteľom? Rodičia sú zodpovední za výchovu detí. Bez ich reálneho záujmu o chod školy nemožno vytvárať predpoklady pre dosiahnutie úspechu žiaka. Rodičia a ich dieťa pri voľbe budúcej strednej školy uplatňujú slobodu výberu. Zápisom na školu súhlasia s princípmi, ktoré škola stelesňuje a filozofiou, ktorú presadzuje. Rodič neraz vníma učiteľa cez úspechy či neúspechy svojho dieťaťa v škole. Je dôležité aj z jeho strany klásť dôraz na otvorenú komunikáciu rodiča so školou.

Ako by mal vyzerať vzťah učiteľov k sebe navzájom? Učitelia tvoria tím, ktorý má spoločný cieľ, umožniť žiakom, aby objavovali sami seba a získavali vedenie. Vzájomné vzťahy medzi učiteľmi sa nevyhnutne odrážajú aj vo vzdelávaní žiakov. Je dôležité, aby navzájom spolupracovali a vzájomné vzťahy udržiavali v profesionálnej rovine.

Ako by mal vyzerať vzťah vedenia školy k učiteľom? Podľa Gluchmanovej (2009):„Do vedúcich a riadiacich funkcií v školských orgánoch by sa mali dostať ľudia, ktorí sú morálne bezúhonní a schopní riešiť etické a morálne problémy vo vnútri pedagogických kolektívov. Mali by ukázať, že im záleží na kvalite pedagogického zboru, pretože iba v zdravo zmýšľajúcom kolektíve sa môžu rodiť nové myšlienky a nápady, ktoré pomáhajú posunúť ponúkané služby na kvalitatívne vyššiu úroveň.“

Ako by mal vyzerať vzťah učiteľov k vedeniu školy? Učitelia vo vzťahu k vedeniu musia rešpektovať ich postavenie. Riaditeľ ako štatutár školy nesie najväčšiu váhu zodpovednosti voči rodičom, kontrolným orgánom, preto je logické, že musí presadzovať a implementovať mnohé nariadenia a zákony. Žiadúca je však aj spätná väzba zo strany učiteľov. Niektorí ju dávajú iniciatívne, inokedy si ju riaditeľ pýta, či už formou rozhovoru alebo dotazníka. Je dobré, ak je spätná väzba systémovou súčasťou autoevalvácie školy.

Ako by mal vyzerať vzťah žiakov k sebe navzájom? V škole sa stretávajú žiaci rôznych vekových skupín s rôznym socioekonomickým a názorovým pozadím. Je dôležité, aby si vybudovali pocit spolupatričnosti k škole, aby ju vnímali ako bezpečné prostredie, do ktorého budú chodiť radi a v ktorom im bude poskytnuté kvalitné vzdelanie.

Ako by mal vyzerať vzťah žiakov k prostrediu školy? Prostredie školy formuje a vychováva. Treba vybudovať v žiakoch pocit, že školské prostredie, pomôcky, učebnice nie sú školské, ani štátne, ale sú v ich dočasnej držbe. Ľudia majú tendenciu správať sa k svojim veciam s rešpektom.

Uvedené zásady nemôžu vyčerpať širokú škálu možností regulácie správania, môžu však poskytnúť návod pre neustále zlepšovanie vzťahov. Pokiaľ sa všetci zúčastnení budú snažiť plniť uvedené zásady, možno v škole podporovať pozitívnu klímu, ktorá je základom pre naplnenie výchovných i vzdelávacích cieľov. Ak sa nám týmito zásadami podarí presah i do vonkajšieho prostredia, odmenou nám bude rešpekt zo strany komunity i neustále zlepšovanie dobrého mena.