Osobnostná a emocionálna zrelosť manažmentu materskej školy

Materská škola je výchovno-vzdelávacia inštitúcia, v ktorej sa osobnosť dieťaťa môže komplexne rozvíjať iba vtedy, ak v nej vládne priaznivá atmosféra a ak materskú školu vedie riaditeľka, ktorá je vzorom kompetentnosti, ľudskosti a empatie. Deti majú prirodzenú schopnosť vycítiť stres a napätie u dospelých a rovnako citlivo vnímajú aj rozpor medzi cítením, myslením a konaním učiteliek vrátane riaditeľky. Riaditeľka materskej školy plní rolu manažéra, lídra a vykonávateľa náročných procesov, ktoré nemožno vykonávať bez dôkladného poznania vlastnej osobnosti a schopnosti využitia osobnostných vlastností v riadiacej práci.

Osobnosť riaditeľky

Pojem osobnosť je kľúčovým pojmom, ktorý sa v bežnej reči používa predovšetkým v hodnotiacom význame. V psychologickom slovníku Hartl (2004) uvádza viac ako päťdesiat rozdielnych definícií osobnosti a ich prejavov správania, avšak spoločným znakom osobnosti je „jedinečnosť jej psychických vlastností a odlišnosť od všetkých ostatných.“ Iní psychológovia charakterizujú osobnosť ako spôsob myslenia, konania a emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím. Človek sa stáva osobnosťou, keď zodpovedne stojí za tým, čo robí, keď jedná s vedomím dôsledkov svojich činov a tým, ako uvedomele, zodpovedne a ohľaduplne rieši úlohy svojho života.

Typy osobnosti

D. C. Clelland (In: Bieleszová, 2019) opisuje štyri typy osobnosti, ktoré môžu, za istých podmienok, vystihovať aj črty osobnosti riaditeľa školy:

• RECEPTÍVNA OSOBNOSŤ – je povýšenecká, egocentrická, všetku moc chce mať vo svojich rukách, nepripustí iný názor a nie je schopná vidieť alternatívne riešenia;
• AUTONÓMNA OSOBNOSŤ – myslí si, že je nenahraditeľná, chce mať všetko pod kontrolou, má potrebu robiť všetko bez pomoci ostatných, nechýba jej spolupráca;
• ASERTÍVNA OSOBNOSŤ – snaží sa o presadzovanie najmä vlastných návrhov, cíti potrebu porovnávať sa, súťažiť s kolegami a dokazovať si výnimočnosť oproti kolegom, túži po úspechu;
• INTEGROVANÁ OSOBNOSŤ – nemá potrebu dominovať, spolupráca má pre ňu má vyššiu hodnotu ako súťaženie, je schopná aktívne počúvať, rešpektovať iné názory, uvedomuje si, že odlišnosť ľudí v tíme môže byť obohatením tímu.

Z pohľadu personálneho manažovania materskej školy považujeme za optimálne, ak je riaditeľka na úrovni integrovanej osobnosti, ktorá vytvára dobrú pracovnú atmosféru, je empatická, trpezlivá, spoľahlivá, správa sa kooperatívne a prosociálne, je schopná počúvať a prejavuje rešpekt k názorom iných, zabezpečuje stabilitu v kolektíve a prejavuje úctu a rešpekt k všetkým zamestnancom, rodičom i deťom. Kvalita riadenia a úroveň medziľudských vzťahov v materskej škole v určitej miere závisia od toho, či dokážeme aktivizovať svoje líderské schopnosti a zručnosti v riadiacej práci. Popri rozhodujúcich odborných vedomostiach, poznatkoch a sociálnych zručnostiach sa od nás očakávajú primerane rozvinuté osobnostné vlastnosti.

V odbornej literatúre sú požiadavky na osobnostné vlastnosti definované rôznymi spôsobmi. Medzi všeobecne žiaduce osobnostné predpoklady patrí/patria:

• EMOČNÁ STABILITA - vyrovnanosť, vysoká frustračná tolerancia, pozitívne videnie, myslenie, zdravá sebadôvera (nežiaduca je labilita, kolísanie nálad, malá odolnosť voči záťaži, pesimizmus, podceňovanie až pocit minority);
• SILNÁ VNÚTORNÁ MOTIVOVANOSŤ K ÚSPECHU - aktivita (opakom je čisté prijímanie pokynov z vyšších miest, pasivita, čakanie na vonkajšie ponuky k činnosti);
• SCHOPNOSŤ KONCEPČNÉHO MYSLENIA - flexibilita, kreativita (opakom je myslenie strnulé, nekoncepčné, netvorivé, riešiace len aktuálne problémy);
• VÔĽOVÉ VLASTNOSTI - prekonávanie prekážok, vytrvalosť, húževnatosť v dosahovaní stanovených cieľov (opakom sú „vyjazdené koľaje“, cesty menšieho odporu, snaha nenaraziť);
• MORÁLNE VLASTNOSTI – pre ktoré je uznávaný a pre ktoré je pre ostatných vzorom a modelom správania, ak napĺňa etické normy, má predpoklad byť skupinou akceptovaný i ako neformálny vodca (Schwarz, In: Nosková – Pavúrová, 2020).

Na doplnenie uvádzame súbor osobnostných vlastností, ktoré sa podľa Obdržálka (1971) javia ako účelné pre výkon funkcie riaditeľa školy. Zaradil sem vyrovnanosť ako schopnosť ovládať sa v situáciách plných napätia a nervozity; komunikatívnosť ako predpoklad pre dobré medziľudské vzťahy a dôveru v ľudí; sociálnu iniciatívu, ktorá sa prejavuje v schopnosti podávať nové myšlienky, návrhy; objektívnosť, reálnosť, spravodlivosť a nezaujatosť, ktoré sú typické vlastnosti charakteru a ktoré zabraňujú neuváženým postupom pri výkone funkcie; toleranciu, ktorá umožňuje regulovať individuálny prístup k problémom i ľuďom a ľudskosť, ktorá sa prejavuje v starostlivosti o človeka, v záujmoch o jeho problémy a snahe pomáhať mu.

Medzi osobnostnými vlastnosťami by nemali chýbať ani kongruencia, akceptácia, empatia a schopnosť sebahodnotenia.Kongruencia alebo autenticita sa prejavuje v otvorenosti, úprimnosti a dôvere k tomu, čo sa v materskej škole deje. Je to najmä atmosféra a klíma školy, kde každý môže voľne, bez strachu a úzkosti vyjadrovať svoje pocity a jeho vnútorné prežívanie je v zhode s vonkajšími prejavmi. Akceptácia sa prejavuje pozitívnym prijímaním každého človeka i dieťaťa takého, akým v skutočnosti je, bez kladenia podmienok a stanovenia požiadaviek na jeho osobnosť. Empatia znamená porozumenie pocitom detí i dospelých s cieľom pochopiť, ako sa v danom momente cítia a čo prežívajú. Sebahodnotenie vytvára priestor na sebadôveru v seba samého a sebahodnotenie svojho správania a konania. Je základom osobnostného rastu, pretože reálne sebahodnotenie vedie k pozitívnej motivácii pri prekonávaní negatívnych stránok osobnosti (Zelina, 2004, s. 164).

Emocionálna inteligencia

S umením úspešne riadiť materskú školu je zásadným spôsobom spojená dôležitosť rozvoja osobnostných vlastností riaditeľky, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj emocionálna inteligencia. Tento pojem sa začal používať až koncom 20. storočia, i keď korene siahajú až do roku 1920. Opierajú sa napríklad o Gardnerovu teóriu, ktorá rozlišuje interpersonálnu a intrapersonálnu inteligenciu, pričom predpona intra reprezentuje schopnosť človeka porozumieť vlastný emóciám a predpona inter vyjadruje schopnosť porozumieť emóciám druhých ľudí (Výrost – Slaměník, 2008). Pojem emocionálna inteligencia použili v roku 1990 psychológovia P. Salovey a J. Mayer v súvislosti s popisom emocionálnych vlastností človeka, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie úspechu. Zaradili tam empatiu, vyjadrenie a chápanie pocitov, ovládanie nálad, nezávislosť, prispôsobivosť, obľúbenosť, vytrvalosť, priateľskosť, láskavosť a úctu. Na základe toho definovali emocionálnu inteligenciu ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť sledovať svoje vlastné a cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a správaní“ (Gajdošová - Herényiová, 2006, s. 36). V roku 1995 medzi širšiu verejnosť tento pojem uviedol v knihe Emocionálna inteligencia D. Golemann.

Hartl (2004) chápe emocionálnu inteligenciu ako citovú zrelosť a schopnosť vhodne rozpoznať a uplatňovať vlastné city i city druhých pri zvládaní osobných i pracovných situácií. Z uvedených definícií vyplýva, že poznanie vlastných emócií nám pomáha správať sa k ľuďom lepšie, vytvárať pozitívne vzťahy a dosiahnuť úspech v práci i v osobnom živote. Niektoré štúdie naznačujú, že pre úspech v živote človeka je miera emocionálnej inteligencie (EQ) dôležitejšia než rozumová inteligencia (IQ). Treba však zdôrazniť, že emocionálne schopnosti a zručnosti nie sú protikladom inteligenčných schopností, ale sa vzájomne prelínajú a dynamicky dopĺňajú.

Kľúčové komponenty emocionálnej inteligencie

Medzi kľúčové komponenty emocionálnej inteligencie patria:

• Poznanie vlastných emócií - SEBAUVEDOMENIE - vedomé rozpoznávanie citu v okamihu jeho vzniku.
• Zvládanie emócií - SEBAOVlÁDANIE - schopnosť upokojiť vlastný hnev, zbaviť sa úzkosti, podráždenosti.
• Schopnosť motivovať seba samého - SEBAMOTIVÁCIA - zapojiť emócie do snaženia, nestrácať motiváciu.
• Vnímavosť k emóciám iných ľudí - EMPATIA - vcítiť sa do iných ľudí.
• Umenie medziľudských vzťahov - ADAPTABILITA -  schopnosť vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje správanie.

Všetky emocionálne schopnosti tvoria základňu pre emocionálnu stabilitu. Podĺa Gajdošovej a Herényiovej (2006) z hľadiska štruktúry ich možno rozdeliť na schopnosti vzťahujúce sa k vlastnej osobe (emocionálne sebauvedomovanie, sebaovládanie, sebadôvera, spoľahlivosť, svedomitosť, prispôsobivosť, motivácia k vyšším cieľom, ctižiadostivosť, lojalita, iniciatíva, optimizmus) a schopnosti v oblasti medziľudských vzťahov(empatia, pochopenie, orientácia na druhých, schopnosť komunikovať, ovplyvňovať, vodcovské schopnosti, schopnosť viesť ľudí, zvládať konflikty, spolupracovať, schopnosť tímovej práce). Človek, ktorý má uvedené emocionálne schopnosti lepšie rozvinuté, pozná dôsledky svojho konania, je zodpovednejší, citlivejší k ľuďom, dokáže bez problémov nadväzovať vzťahy s druhými ľuďmi a rozoznáva ich reakcie a pocity, patrí k vodcovským typom a dobrým organizátorom.

Zložky empatie

Empatiu ako súčasť emocionálnej inteligencie možno definovať ako „schopnosť vcítiť sa do pocitov a konania druhej osoby“ (Hartl, 2004). Pramení zo sebauvedomenia, čo znamená, že čím sme otvorenejší k vlastným emóciám, tým lepšie dokážeme rozpoznávať a chápať pocity druhých. Buda (In: Nosková – Pavúrová, 2020, s. 13) charakterizuje empatiu ako schopnosť človeka vžiť sa v rámci bezprostrednej komunikácie do duševného stavu iného človeka v snahe vycítiť emócie druhého človeka aj bez jeho priameho vyjadrenia slovami. Empatia sa skladá z dvoch hlavných zložiek, ktoré sú vzájomne späté a sú závislé jedna od druhej:

• AFEKTÍVNA EMPATIA – schopnosť reagovať na emocionálny stav druhého človeka vlastnou emóciou. Predpokladá sa, že je založená na emocionálnej nákazlivosti, ktorá sa prenáša z jedného jedinca na druhého.
• KOGNITÍVNA EMPATIA – schopnosť pochopiť momentálny emocionálny stav druhého človeka pomocou predvídania (predikcie) jeho myšlienok, pocitov a skutkov.

Kognitívnu zložku empatie možno rozvíjať, posilňovať tým, že si budeme všímať najmä výraz tváre človeka, postoj, tón hlasu, reč tela a to v kontexte s aktuálnou situáciou. Empatia je veľmi dôležitá prosociálna zručnosť. Pokiaľ chceme od svojich zamestnancov, aby sa k sebe správali empaticky, aby k deťom a ich rodičom pristupovali s úctou a rešpektom k ich pocitom, musíme byť aj v riadiacej pozícii vzorom empatie tým, že dokonale poznáme svoje emócie a vieme ich ovládať, sme všímavé k emóciám druhých, sme dobrými poslucháčmi a úprimne sa zaujímame o problémy druhých, snažíme sa porozumieť pocitom, správaniu druhých v napätých situáciách, dokážeme predvídať a rozpoznať signály blížiaceho sa konfliktu, alebo názorovej konfrontácie.