Plánovanie pracovného času a udržanie motivácie

Nástroje riadenia času sú vždy len tak dobré, ako tí, ktorí ich využívajú. Najväčšími prekážkami úspešného riadenia času zriedkakedy býva chýbajúci diár. Sú nimi skôr neúčinné zvyky, lenivosť, zotrvačnosť, neochota a vnútorná nechuť meniť zabehnuté veci. Vedieť ako prokrastinujeme, je ešte dôležitejšie, ako vedieť, prečo tak robíme. Ak sme si vedomí negatívnych vzorcov správania, môžeme to využiť k presmerovaniu síl na vytváranie pozitívnych návykov. Poznať svoj pracovný štýl je pre zlepšenie výkonu nevyhnutné. Keď odhalíme konkrétne negatívne správanie, môžeme jeho nástup využiť k nasmerovaniu energie k našim cieľom. Neil Fiore (2014) odporúča jeden týždeň prokrastinovať ako obvykle a sledovať, ako nakladáme s časom. Čo robíme vo chvíli, keď máme najväčšiu výkonnosť? Čím sa tieto chvíle líšia od okamihov, keď cítime zaneprázdnenosť, ale výsledky tomu nenapovedajú?

Prokrastináciu často sprevádzajú ťažkosti s odhadovaním času potrebného na splnenie úlohy (cesta cez mesto autom, príchod na dohodnutú schôdzu). Pre prechod od prokrastinácie k produktivite treba realisticky zaobchádzať s časom a vybudovať si určitý systém, vďaka ktorému sa budeme môcť lepšie sústrediť na splnenie záväzkov.

Jedným zo spôsobov získania prehľadu o tom, ako nakladáme s časom, je zapisovať si po dobu troch dní každú bdelú činnosť.

Antirozvrh

Pokus uniknúť práci prokrastinovaním, vedie k zvýšeniu hladiny úzkosti. Napätie, ktoré cítime v súvislosti s vyčerpávajúcou, nepríjemnou úlohou, neznížia čokoládové sušienky, ani sledovanie televízie. Jediným liekom je dať sa do práce. Antirozvrh (Fiore, 2014) od nás požaduje, aby sme si dali cieľ - pustiť sa do práce aspoň na tridsať minút. Vydržať pri úlohe prvé minúty, keď na nás číhajú rôzne rozptýlenia. Keď vytrváme a prácu neprerušíme, budeme vedieť, že polhodina, ktorú si môžeme zapísať do antirozvrhu, predstavuje kvalitne odvedenú prácu. Spolu s našim úspechom porastie i sebadôvera.

Aspoň jeden celý deň v týždni si treba ponechať čas na oddych a drobné povinnosti. Ako tvrdí Fiore (2014), vyhneme sa pocitom hnevu a vyhorenia, ktoré sa môžu objaviť, keď kvôli práci odkladáme oddych. Do celého týždňa možno zaradiť napr. pravidelné oddychové aktivity (prechádzky, ručné práce, lúštenie krížoviek, čítanie kníh). Ak je človek oddýchnutý, bude mať omnoho väčšiu chuť vrátiť sa k svojim pracovným úlohám. Tento deň je nevyhnutný pre osvieženie, udržanie motivácie a zachovanie tvorivých síl. Fiore (2014) odporúča zaznamenávať si jednotlivé činnosti rôznymi farbami. Je to veľmi praktické. Pomocou týchto farieb zistíme, kedy máme danú činnosť naplánovanú.

Príklad: Na voľnočasové aktivity používam červenú farbu. Pre dôležité projekty, úlohy používam obľúbenú farbu – tyrkysovú. Vyplňovanie polhodinových pracovných blokov mi prináša príjemný pocit. Na zaznamenanie vyučovacích hodín používam žltú farbu, porady si značím zelenou farbou, stretnutia s kamarátkami, kolegyňami ružovou.

Kroky k udržaniu motivácie

Kroky k udržaniu motivácie nám môžu pomôcť vypestovať si odolnosť voči prekážkam, ktoré sú prirodzenou súčasťou cesty za vytúženým cieľom (Fiore, 2014):

1. Prokrastinovať nás stojí úsilie. Čokoľvek, čo robíme, nás stojí energiu. Aj vyhnúť sa povinnostiam, práci nás stojí čas a úsilie, ktoré môžeme venovať práci. Dokonca aj výčitky svedomia kvôli prokrastinácii nás stoja veľa síl. Keď sa odhodláme dosiahnuť cieľ, zaväzujeme sa k činnosti, ktorá prináša dlhodobú odmenu. Keď prokrastinujeme, volíme činnosť, ktorou sa trestáme.
2. Dobrovoľne sa rozhodneme pre všetko, čo so sebou cesta k cieľu nesie. Formulujeme ju ako voľbu, či rozhodnutie: „Budem pracovať na ...“, „Rozhodla som sa pracovať