Poruchy správania detí a ich zvládanie v pedagogickej praxi (1.)

Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Ide najčastejšie o také ťažkosti, ktorých príčinou je predovšetkým hyperaktivita (nadmerná aktivita, pohyblivosť, neposednosť, nepokoj, nesústredenosť) s neschopnosťou sebakontroly, sebaovládania, so závažným narušením pozornosti.

Dieťa s poruchou alebo s poruchami správania reaguje nežiaducim spôsobom, avšak dôvodom takého správania nie je to, že dieťa nechce dobrovoľne rešpektovať určité normy správania, ale hlavným dôvodom tohto správania je neschopnosť dieťaťa svoje správanie ovládať a v momente pokynu porozumieť, čo je od neho v danej situácii žiadané a očakávané.

Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy. V inej podobe interpretácie tohto problému môžeme povedať, že dieťa si svojim správaním získava pozornosť okolia, mnohokrát negatívnu, no spravidla ide o „volanie o pomoc“, že niečo v psychike dieťaťa nie je v poriadku a je nutné dané anomálie riešiť, kým sa nezanedbá aj intelektový potenciál jedinca.

Špecifické poruchy správania a ich rôznorodosť

Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa. Poruchami správania trpí 3 až 5 % celkovej populácie, častejšie sa objavujú u chlapcov ako dievčat.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďujeme poruchy správania do skupiny tzv. hyperkinetických porúch, z ktorých spomenieme nasledovné:

1. ADHD syndróm (Attention Deficit and Hyperactivity Disorder),
2. ADD syndróm (Attention Deficit Disorder),
3. ODD syndróm (Oppositional Defiant Disorders).

ADHD predstavuje poruchu charakterizovanú takým stupňom, rozsahom a kvalitou pozornosti, ktorý nie je primeraný k veku dieťaťa a je sprevádzaný hyperaktivitou a impulzivitou správania a konania. 

Problémy sú dlhodobé a nie je možné ich vysvetliť na základe neurologických, zrakových, sluchových alebo motorických postihnutí, ale ani na základe emočných (citových) problémov. Anomálie sú evidentné a pozorovateľné už v rannom detstve. Problémy sa spájajú aj s neschopnosťou dodržiavať pravidlá správania, čo samozrejme negatívne ovplyvňuje aj vzťahy dieťaťa v rodine, v škole a celkovo v spoločnosti.

Syndróm ADHD spojený s agresivitou

Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky). Rodinné prostredie býva narušené a dysfunkčné. Tieto ťažkosti si vyžadujú intenzívnu odborn