Pozitívna klíma tried ako faktor prevencie

Kompenzačná funkcia školského prostredia

Škola je dominantným výchovným a socializačným činiteľom, zohráva nezastupiteľnú úlohu aj pri prevencii. V základných a stredných školách sa prevencia realizuje rôznymi  formami preventívneho pôsobenia. Je vhodné zaradiť prevenciu sociálno-patologických javov do jednotlivých vyučovacích predmetov. Najčastejšie sú to predmety etická výchova, náuka o spoločnosti, občianska výchova, literárna výchova, ale priestor je aj na ďalších vyučovacích hodinách, kde to učebné osnovy tematicky umožňujú.  Medzi všeobecné ciele výchovy a vzdelávania patrí rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov.

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy. Preventívny rozmer nachádzame najmä v prierezových témach osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, mediálna výchova, multikultúrna výchova a i. Možno súhlasiť s J. Hanuliakovou (2016), že školské prostredie poskytuje možnosti, ako pestovať odolnosť a húževnatosť žiaka. Pre žiakov, ktorí majú ochudobnené a stresujúce domáce prostredie, je školské prostredie veľmi podstatné a škola by im mala poskytnúť pocit úspešnosti, ktorý je dôležitý pre sebaúctu dieťaťa. Kompenzačná funkcia školského prostredia má význam pre každého žiaka. Škola musí poskytnúť žiakom pocit niekam patriť, pocit úspechu a podporu sebaúcty.

Škola ako priestor socializácie žiaka

Nárast problémového a rizikového správania u detí a mládeže, sa odzrkadľuje aj v každodennej práci učiteľov. Prvé problémy sa začínajú objavovať u žiakov čoraz nižších vekových kategórií. Typickými znakmi ich správania sú nedostatok empatie, zvýšená agresivita, nedostatočná sebakontrola, sebectvo, nárast konzumu a vyžadovanie okamžitého plnenia prianí. Protiváhou toho je empatia a prosociálne správanie. Ako uvádza L. Bizíková (2018)  ukazuje sa, že škola si nie vždy dostatočne uvedomuje dôležité poslanie smerom k socializácii žiakov, čo naznačuje skutočnosť, že sa výraznejšie sústreďuje na proces vzdelávania, teda sprostredkovanie poznatkov.

Dôležitou súčasťou procesu socializácie v škole je minimalizácia vzniku alebo miery rizikového správania či konania u žiakov počas senzitívneho obdobia školskej dochádzky. Týmto sa kreujú u novej generácie základy pre integritu ich osobnosti a pozitívne rozhodnutia na ich ďalšej životnej ceste a v prospech spoločnosti.

V rámci vyučovacieho procesu a výchovného pôsobenia na žiakov je nutné prepojenie kognitívnej, afektívnej a konatívnej zložky osobnosti u žiakov, čiže prepojenie preventívneho pôsobenia na: vedomosti – postoje – sociálne zručnosti. Učiteľ musí sprostredkovať objektívne vedomosti o sociálno-patologických javoch, napr. o drogách a dôsledkoch ich užívania, čo prispieva k zvyšovaniu právneho vedomia u žiakov, ale zároveň musí svoje úsilie zameriavať aj na rozvíjanie negatívnych postojov k takýmto javom. Škola musí vyzbrojiť žiakov rozvíjaním sociálnych zručností zameraných na odmietanie rizikového či problémového  správania za predpokladu, že budú žiaci k nemu motivovaní vonkajším prostredím.

Škola ako profesionálna inštitúcia musí upevňovať autoregulačný systém žiakov a ich zodpovednosť za vlastný život a správanie aj v podmienkach ohrozujúcich životných situácií.

Možno súhlasiť s G. Citterbergovou (2018), podľa ktorej výchova a vzdelávanie v školskom prostredí by sa nemala zameriavať len na rozvoj kognitívnych schopností, ale pozornosť by mala byť venovaná aj osobnostnému a sociálnemu rozvoju žiakov, pretože ten je dôležitým aspektom prevencie problémového správania.

Preventívna funkcia školy

Škola plní mnohé funkcie a zároveň zohráva dôležitú úlohu v oblasti prevencie – primárnej aj sekundárnej. 

Podstatou prevencie v školskom prostredí je pôsobiť na žiakov, aby získali veku primerané základné predpoklady pre (www.statpedu.sk)[1]:

• pozitívny postoj