QUO VADIS NAŠE ŠKOLSTVO?

Uvedený názov som nezvolil náhodne, ale skôr ako reálnu otázku na zamyslenie, pretože, a zrejme nepoviem nič objavné, za ostatných už temer tridsať rokov stále hľadáme optimálne smerovanie nášho školstva. O tom, že sa nám to akosi nedarí, sa taktiež nemusíme presviedčať. Z priestorových možností neuvádzam všetky doterajšie zámery spísané vo viacerých programoch a projektoch, ktoré prognózovali zásadnú premenu edukácie. Lenže, ani jeden z doterajších projektov sa neuviedol do reálnej edukačnej praxe. Nebola to chyba projektov, resp. autorov, ale predovšetkým chyba našich politikov, pretože každá nová politická garnitúra prišla s novými zámermi, s novým projektom, a tak namiesto uvádzania projektov do praxe, namiesto ich overovania a dotvárania sa hľadalo vždy čosi nové. Nečudujme sa preto, že naše školstvo, v porovnaní s inými štátmi, začalo stagnovať, ba žiada sa mi povedať, že aj upadať. Ani toto konštatovanie však nie je objavné, masovokomunikačné médiá takmer denne prinášajú pohľady, ktoré sú viac pesimistické ako optimistické.