Rola riaditeľa školy v kontexte suportivity

V materiáloch ministerstva školstva, ktoré určujú podmienky pre kandidátov na funkciu riaditeľa štátnej školy, sa uvádza, že „riaditeľ musí mať odbornú a pedagogickú spôsobilosť požadovanú pre stupeň a odbor vzdelania pre príslušný druh a typ školy, najmenej päť rokov pedagogickej praxe“1. Okrem toho pre kandidáta na riadiace miesto v rôznych krajinách existujú rôzne požiadavky, avšak principiálne zriaďovatelia škôl sa zhodujú na tom, že musí absolvovať kvalifikačnú skúšku v oblasti riadenia, musí byť zdravotne spôsobilý, ovládať štátny jazyk a musí predložiť návrh koncepcie rozvoja školy, v ktorej sa uchádza o riadiace miesto.

Od riaditeľa školy sa automaticky očakáva hlavne pedagogická odbornosť na vysokej úrovni, pretože zodpovedá za vyučovanie a kontroluje ho. Nie je však jednoduché zvládnuť vedenie ľudí, zabezpečovať chod inštitúcie, sledovať zmeny v zákonoch a vyučovať. Dobrý riaditeľ by mal byť dobrým manažérom, ekonómom, flexibilným obchodníkom, výborným metodikom. Mal by mať dobrý kultúrno-spoločenský rozhľad, umelecký vkus, mal by veci predvídať, vedieť sa vžiť do postavenia svojich zamestnancov, rodičov a žiakov, dokonca všetkých vekových kategórií. Dobrý riaditeľ v dnešnej dobe musí mať aj technickú edukáciu, aby vedel správne rozpoznať finančné ponuky na mnohé práce súvisiace so školskou prevádzkou. Mal by byť staviteľom, bezpečnostným technikom, vyšetrovateľom, sudcom, zdravotníkom. Musí byť zbehlý v obrovskom množstve profesií. Musí byť dobrým administrátorom, nakoľko v dnešnej elektronickej ére má k dispozícii tisíce údajov. Musí ich vedieť evidovať, archivovať, ovládať rýchlo sa vyvíjajúci počítačový potenciál. Riadiaci pracovník neraz musí byť aj sociálnym pracovníkom, výchovným poradcom, psychológom a hlavne diplomatom. Práca so zamestnancami a žiakmi, za ktorých nesie zodpovednosť, je mimoriadne náročná a snúbi v sebe mnoho nástrah a prekážok.

Pozícia riaditeľa predstavuje v každej škole najdôležitejšiu a najvplyvnejšiu strategickú pozíciu, z ktorej vyplýva absolútne komplexná zodpovednosť za akékoľvek školské aktivity a hodnotenie školy.

Osobnostne reprezentuje školu voči sociálnemu okoliu, občanom, rodičom, učiteľom, žiakom, spoluvytvára kvalitu postoja verejnosti ku konkrétnej škole, ktorú vedie. Jeho spôsob vedenia školy determinuje povesť školy. Kľúčová rola funkcie riaditeľa sa potvrdzuje aj v oblasti zvládania psychickej záťaže učiteľov, ktorá predstavuje bežný a imanentný komponent ich každodennej činnosti.

Súčasné výskumy v oblasti edukačnej psychológie indikujú, že vplyv správania sa riaditeľa školy na jeho podriadených, v prevažnej miere učiteľov a následne žiakov, má zásadný význam na formovaní postojov vo vzájomných interakciách.

Riaditeľ predstavuje pomyselnú os, okolo ktorej fungujú vzájomné interakcie. Tie môžu byť orientované na oporu a podporu práce učiteľov, ale aj opačne. Môžeme vyčleniť niekoľko zdrojov psychickej záťaže učiteľov, ktoré rezultujú z oblasti školskej administratívy, organizácie školy, školskej triedy a interakcie s rodičmi žiakov.

Podľa niektorých psychológov riaditelia škôl prispievajú k psychickej záťaži učiteľov určitými typmi nežiaducich postojov:

• správaním, ktoré sa priamo vzťahuje k plneniu úloh, napr. absencia komplexných poznatkov, indekvátne expektácie, absencia dôslednosti, nedostatočné oceňovanie, neschopnosť zabezpečiť potrebné prostriedky k podávaniu pedagogickej ed