To, čo mojich učiteľov ťaží, nesmie ostať nevypovedané

Ste novozvoleným riaditeľom školy, ktorá má skoro 500 žiakov. Ako sa z učiteľa stane riaditeľ školy? Čo Vás motivovalo ísť do výberového konania?

Najskôr som bol učiteľom v Základnej škole Alexandra Dubčeka. Keďže som sa venoval informatike a Metodicko-pedagogické centrum hľadalo lektorov, vyskúšal som si aj aktivity súvisiace s lektorovaním učiteľov v tomto predmete. Prišla mi aj ponuka od Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Ponúkli mi pozíciu odborného zamestnanca pre chémiu. Mal som na starosti učiteľov, ktorí v rámci projektu pripravovali metodický materiál, navštevovali rôzne školy, školili iných učiteľov, vyhodnocovali rôzne dotazníky. Bola to skúsenosť, pri ktorej som mal už možnosť aj riadiť nejakých učiteľov. Pracoval som s odborníkmi na chémiu, učiteľmi v rámci celého Slovenska. Riadenie školy však bola pre mňa nová výzva. Tu sa človek nesústredí len na jeden − dva predmety. Musí v sebe objaviť, spoznať nové stránky, pretože riadi tím ľudí, ktorí je zameraný na rôzne odvetvia, odbory.

Motiváciou ísť do výberového konania boli aj deti, naši žiaci. Ich počet na našej škole stále klesal. Mojou snahou je, aby tento „trend“ skončil. Bol by som veľmi rád, aby bola v povedomí rodičov zapísaná v pozitívnom duchu. Rád by som otvoril školu smerom k verejnosti. Rodičia by mali vnímať školu ako určitú komunitu, na ktorej chode sa môžu a chcú podieľať.

Rada školy Vám oznámila výsledky výberového konania. Aké boli Vaše prvé pocity? S čím sa spájali?

Nešiel som do výberového konania s tým, že musím nutne vyhrať. Snažil som sa pripraviť vlastnú koncepciu rozvoja čo najlepšie a najlepšie ju red výberovou komisiou aj prezentovať. Mojou snahou bolo ponúknuť nové vízie školy a zaujímavý program. Vedel som, že na niektoré veci bude treba nadviazať a za niektorými vecami bude treba urobiť hrubú čiaru. Či mi moje plány vyjdú, záležalo od výsledkov výberového konania.

Po oznámení výsledkov som sa tešil a s