Sociálne skupiny majú nesmierne dôležitý význam pre život každého človeka, a to nielen z pohľadu sociálneho aspektu, ale aj emocionálneho a psychologického. Okrem malej skupiny1 poznáme aj stredné a veľké sociálne skupiny.

Malú sociálnu skupinu tvoria minimálne dvaja účastníci a najviac 30 až 45. Najbežnejším príkladom malej sociálnej skupiny je školská trieda. Aj keď žiaci v tomto type skupín nemusia mať blízke vzťahy medzi sebou, zvyčajne ich niečo spoločné spája. Veľké skupiny tvoria rôzne etnické skupiny, národy, náboženské skupiny, účastníci a účastníčky rôznych masových podujatí.

Každá z týchto foriem skupín, má svoju skupinovú dynamiku. Ide o súhrn komplexných a vzájomných síl, protisíl, pôsobiacich v spoločnom sociálnom prostredí a skupine. Pojem skupinová dynamika zaviedol do sociálnej psychológie psychológ Kurt Lewin. Možno ju chápať ako všetko to, čo sa v skupine deje.

Skupinovú dynamiku tvorí niekoľkých skupinových prvkov. Sú to:

• ciele skupiny,
• štruktúra skupiny,
• identita skupiny,
• interakčné a komunikačné procesy v skupine,
• súdržnosť a napätie v skupine,
• prenášanie minulých skúseností a vzťahov do ak­tuál­nych interakcií v skupine,
• skupinová atmosféra a jej prežívanie členmi skupiny,
• pozície a roly jednotlivých členov v skupine,
• tvorba podskupín,
• vývoj skupiny v čase alebo fázy skupinového vývoja.

Ciele skupiny

Ciele a normy skupiny možno vzťahovať na skupinu vtedy, ak sú prijaté väčšinovým počtom členov v skupine. Skupiny majú formálne ciele skupiny, tie sú jasne formulované. Skupina nemôže organizovať zmysluplný program aktivít a členovia v nich nemusia byť spokojní, ak nefungujú formálne ciele.

Príklad:

Cieľom školskej triedy môže byť dosiahnuť dobré akademické výsledky, podporovať dobré vzťahy, vytvoriť príjemnú a bezpečnú atmosféru v triede.

Ak sa v skupine nedeje nič, čo by znamenalo dosiahnutie cieľa, stáva sa skupina problematická, klesá interakcia v skupine a členovia sa sústredia na mimo skupinové záujmy. Skupine hrozí jej členenie alebo zánik.

Neformálne ciele sú tiež dôležité. Tie zahŕňajú individuál­ne ciele členov, napr. v školskej triede to môže byť záujem člena žiackej triedy zlepšiť si študijné návyky, nadviazať priateľstvá, učiť sa od skúsenejších členov tímu.

Aby boli formálne ciele skupiny splnené, je dôležité, aby vedúci skupiny, v školskej triede je to napr. učiteľ, motivoval a ovplyvňoval členov skupiny tak, aby sa formálne ciele zvnútornili a uspokojili aj individuálne ciele členov skupiny. Učiteľ má kompetenciu reflektovať, čo sa v triede ako v skupine deje, či sú ciele skupiny napĺňané.

Čím jasnejšie a zreteľnejšie bude učiteľ komunikovať so žiakmi to, čo sa od nich očakáva, tým viac vytvára základ pre systém a vzájomný rešpekt v skupine, čo môže zlepšovať aj skupinovú dynamiku.

Štruktúra skupiny

Školská trieda je tvorená diferencovaným systémom pozícií a rolí jej členov v skupine. Je to typ sociálnej skupiny, ktorá sa vytvára medzi žiakmi v škole. V nej fungujú rôzne vzťahy, normy, hodnoty a očakávania, ktoré ovplyvňujú správanie a postavenie žiakov v skupine. Pozícia je miesto, ktoré jednotlivec zaujíma v skupine, a rola je súbor povinností a správania, ktoré sa od neho očakáva.