Špeciálna pedagogika je o zodpovednom individuálnom prístupe k žiakom

Problematika reformy školstva na Slovensku, diskusie o podmienkach potrebných pre kvalitné vzdelávanie sa v poslednom období stali predmetom zvýšeného záujmu verejnosti – rodičov, tretieho sektora, novinárov. S akými okruhmi problémov sa najčastejšie stretávajú odborníci v špeciálnom školstve?

Miroslav Kuric: V súčasných ekonomických, spoločenských a sociálnych podmienkach na Slovensku má špeciálne školstvo nespochybniteľné opodstatnenie. Môžeme diskutovať o zmenách jeho kvality, zmene financovania, ale nie o jeho likvidácii. Odborné učilištia prešli v posledných pätnástich rokoch významnými kvalitatívnymi zmenami a pomerne úspešne vypĺňajú dieru v potrebách trhu práce v oblasti služieb, stavebníctva a pod., teda najmä v manuálnych profesiách. Túto skutočnosť akoby naša spoločnosť nechcela vidieť a uznať. Chýba nám väčšia spoločenská akceptácia.

Čo sa týka financovania, odborné učilištia sú poddimenzované, už viac rokov žiadame o úpravu finančných normatívov smerom hore. Súčasné nepokrývajú ani obmedzené potreby teoretického vyučovania a odborného výcviku. Pri zriaďovaní nových učebných odborov sa musíme riadne oháňať a zháňať sponzorov, pretože náklady na zriadenie jedného sa pohybujú od 10 000 do 20 000 € len na ich materiálno-technické vybavenie. Od roku 2000 sme zriadili 8 nových učebných odborov.

Ďalší problém, ktorý považujem za dôležitý, je nízka až absentujúca spolupráca medzi základnými školami, ktoré majú integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím v bežných alebo v špeciálnych triedach, špeciálnymi základnými školami a odbornými učilišťami. Musím oceniť riaditeľov a kariérnych poradcov tých škôl, ktoré robia opak. Nie je ich veľa. Pritom základným cieľom týchto škôl by malo byť pripraviť čo najlepšie svojho žiaka na prechod do odborného učilišťa so správnym výberom učebného odboru, profesie. Nenechávať riešenie tohto problému na posledný ročník základnej školy. Bolo by vhodné, aby každý takýto žiak už od 6. ročníka základnej školy vedel o ponuke učebných odborov, mohol si z nich vyberať a cielene sa pripravovať v rámci pracovnej výchovy na určitú profesiu. Zároveň by mal mať možnosť v rámci exkurzií navštevovať odborné učilištia v blízkom okolí.

Chýbajúce prepojenie medzi stupňami vzdelávania a rôznymi typmi škôl je záležitosť len tejto doby? Ako to bolo v minulosti? Bolo toto prepojenie kedysi lepšie?

Miroslav Kuric: Iniciatíva vychádzala a vychádza najmä z našej strany. Dvakrát do roka  realizujeme  Dni otvorených dverí, oslovujeme školy, kontaktujeme riaditeľov, kariérnych poradcov. V priebehu roka zisťujeme, ktoré základné školy majú integrovaného žiaka s mentálnym postihnutím.

Eduard Filo: Nemáme s bežnými základnými školami prakticky žiadnu spoluprácu. Je ťažké zistiť, kde integrované deti sú. Ak sa takéto deti nájdu, jediné, čo môžeme urobiť, je, že ich pozveme na deň otvorených dverí. Špeciálne školy oslovujeme automaticky, základné školy so špeciálnymi triedami tiež, ale s tými, ktoré majú individuálne integrovaných žiakov, to je problém, pretože o nich vždy nevieme.

Miroslav Kuric: Naši žiaci majú mentálne postihnutie diagnostikované psychológom. Takéto dieťa je trošku iné, jeho možnosti a schopnosti sú iné, potrebuje viac času a pozornosti zo strany špeciálneho pedagóga, či už na teoretickom vyučovaní, alebo na odbornom výcviku.

Eduard Filo: Ak je žiak individuálne integrovaný s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole, má na vysvedčení v doložke uvedené, že sa vzdeláva podľa upravených učebných plánov a podľa dnes platnej legislatívy sa nemôže uchádzať o štúdium na strednej škole, len na odbornom učilišti alebo praktickej škole.