Učebné štýly žiakov (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Kolbov cyklus učenia

V súvislosti so štýlmi učenia je známy a aj hojne rozšírený Kolbov cyklus učenia, pri ktorom D. A. Kolb vychádza z myšlienok amerického filozofa a pedagóga J. Deweya, ktorý bol zástancom myšlienky „učenia sa učením“. Tento cyklus sa charakterizuje aj ako zážitková pedagogika, ktorá má štyri etapy.

Z pohľadu na grafické znázornenie vyplýva podstata učenia sa žiaka, v ktorom na seba nadväzujú jednotlivé etapy, ktoré sa postupne opakujú. Podstatné je, že keď žiak niečo nové zistí, keď sa niečo nové naučí, dozvie, zaraďuje to do systému doterajších vedomostí. Výsledkom je nielen nová vedomosť, ale aj skutočnosť, že „novo získané“ pôsobí na ďalšie učenie (J. Dewey „učenie sa učením“). Cyklus je špirálovitý a postupne vedie k vyššej úrovni vedomostí. D. Kolb ho charakterizoval ako proces, v ktorom sa vedomosti vytvárajú premenou skúseností.

 Skúsenosti – možno ich nazvať východiskom poznávania a učenia sa nového. Doterajšie skúsenosti, poznatky a vedomosti umožňujú zaoberať sa novým, teda tým čo sa má spoznať. Je to neformálne učenie, pri ktorom učiaci sa neprijíma nové poznatky pasívnym počúvaním, ale činnosťou v rôznych situáciách (rozhovory so spolužiakmi, didaktické hry, diskusia, skupinová forma práce a pod.). Tieto aktivity môžu byť zamerané na rôzne oblasti. Prínosom je to, čo sa zdôrazňuje pri skupinovom a kooperatívnom vyučovaní (prijímanie a hodnotenie názorov spolužiakov, učenie sa v spolupráci, väčší záujem o poznávanie nového, prirodzená motivácia atď.). K významu skúseností treba dodať, že aj keď sa žiak nedopracuje k žiaducemu výsledku, predsa sa učí, lebo aj chybami sa učíme – žiak vyskúšal rôzne možnosti. V ďalšej „opakovacej činnosti“ môže dôjsť k náprave.

Pozorovanie a reflexia (reflexné pozorovanie) – to, čo žiak pozoruje, s čím pracuje, ho vedie k premýšľaniu, k prehodnocovaniu doterajšieho, k analýze doterajších pohľadov a pod. Samotná skúsenosť neprináša nové vedomosti, k tým sa dopracúvame reflexiou, teda pozorovaním, analyzovaním, pohľadmi na problém z viacerých aspektov a pod. Preto je táto časť veľmi dôležitá pre učenie sa žiaka a využívajú sa pri nej aktivity, ktoré sme uviedli vyššie – spolupráca atď.

Abstraktná teória – nové pohľady, zaraďovanie do doterajšieho systému vedomostí a pod. V tejto etape dochádza k vyvodzovaniu záverov, žiaci formulujú závery, konfrontujú staré s novým. Ide o novo získané vedomosti. Skúma sa, aký význam mali doterajšie etapy na žiakove vedomosti, čo považujú za podstatné, v čom vidia podstatu naučeného, aplikácia naučeného atď.

Závery, nové pohľady, experimentovanie - vyvodenie záverov, získanie nových pohľadov, testovanie, experimentovanie s novými vedomosťami, overovanie nových kompetencií a pod. Je to zavŕšenie toho, čo sa žiaci naučili a získali v predchádzajúcich etapách. Rovnako ako prvá etapa, aj táto je isté prežívanie - žiaci si overujú nové vedomosti v rôznych nových situáciách. 

K uvedenému cyklu učenia podľa D. Kolba treba dodať, že takýto prístup k edukácii je v súčasnosti mimoriadne významne doceňovaný a preferovaný.[1] Učiteľ musí byť dobrým „režisérom edukácie“ a navodiť také učebné situácie a učebné prostredie, v ktorých sa budú učiť žiaci neformálne a najmä so záujmom.

Pozn.: Nazdávame sa, že k predmetnému systému netreba poskytnúť podrobné metodické návody. Jeho podstata je zrejmá z opisu jednotlivých etáp. Ostáva skutočne len na učiteľovi ako dokáže rôznymi me