Vaše vízie budú jasné len vtedy, keď sa pozriete do svojho vlastného srdca. Kto sa pozerá len smerom von, sníva; kto sa pozerá dovnútra, prebúdza sa. Carl Gustav Jung

Stanovením jasnej a zrozumiteľnej vízie kladieme základy DNA školy. Vízia nám pomáha pri koncipovaní strategických cieľov školy a jej smerovania. Škola s víziou je atraktívnejšia nielen pre jej zamestnancov, ale dokáže pritiahnuť pozornosť ďalších potenciálnych žiakov a ich zákonných zástupcov. Zamestnanci, ktorí sa identifikujú s víziou školy, sa stávajú lojálnymi, motivovanými a odhodlanými pracovať pre jej rozvoj. Vedia, prečo chodia do práce, aj čo je ich úlohou.

Pri stanovení vízie vychádzame z analýzy východiskovej situácie školy prostredníctvom rozhovorov s učiteľmi a žiakmi. Z analýzy externého a interného prostredia školy nám vyplynie potreba stanovenia vízie školy. Víziu školy stanovujeme na základe potrieb pracovného trhu a požiadaviek učiteľov a žiakov. Prostredníctvom strategického plánovania definujeme čiastkové ciele pre napĺňanie vízie školy.

Ciele možno stanoviť v troch základných oblastiach: ľudské zdroje, výchovno-vzdelávací proces a materiálne a priestorové vybavenie školy. Každú oblasť možno najskôr charakterizovať prostredníctvom použitia SWOT analýzy. Na základe nej možno vytvoriť prehľadné strategické plánovanie pre každú oblasť. V závere každej oblasti treba opísať aj odporúčania a podnety kolegov, ktoré nám vyplynuli z diskusie o navrhovaných cieľoch a stratégiách v jednotlivých oblastiach.

Stanovenie vízie školy – prípadová štúdia

V rôznych školách možno pozorovať určitú disharmóniu v profesionálnych, ale aj medziľudských vzťahoch v pedagogickom zbore, ako aj medzi pedagogickými zamestnancami a vedením školy. Táto disharmónia sa môže manifestovať neochotou vzájomnej kooperácie medzi jednotlivými zamestnancami a častým odmietaním akýchkoľvek doplnkových úloh zadávaných vedením školy. Niektorí kolegovia môžu pociťovať príznaky syndrómu pracovného vyhorenia, a o to náročnejšie je pre nich reagovať na akékoľvek časté zmeny prichádzajúce z externého alebo interného prostredia, ba dokonca ostať angažovanými aj v bežných pracovných úkonoch. V tomto kontexte je vhodné s niektorými kolegami viesť individuálne osobné rozhovory.

Cieľom týchto rozhovorov je pochopiť aktuálnu situáciu v škole a pokúsiť sa zamyslieť nad riešeniami.

Počas rozhovoru možno klásť tieto otázky:

• Ako vnímate súčasnú situáciu v škole?
• Čo vám pomôže cítiť sa v škole lepšie?
• Čo očakávate od vedenia školy pre zlepšenie situácie?

Príklad:

Možné zistenia vyplývajúce z individuálnych rozhovorov s kolegami: absencia jasnej vízie školy, absencia definovania krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, pocit zotrvačnosti bez prepojenia na smerovanie školy, dostatočné zdôvodnenie jednotlivých krokov vedenia, absencia mentorovania, zdieľania vlastných skúseností a vzájomný rast, nedostatočné rozloženie pracovnej záťaže medzi kolegov, nedostatočná kooperácia ľudí v tíme, množstvo realizovaných aktivít nepreviazaných s nejakou víziou školy a mnohé ďalšie, vysoká kvalifikovanosť ľudí v tíme, ale aj neochota podeliť sa o know-how s ostatnými.

Z rozhovorov môže vyplynúť potreba reflektovať meniaci sa svet, aktuálne vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, meniacu sa legislatívu a aplikovať tieto zmeny aj do výchovno-vzdelávaciu procesu.

Obdobné rozhovory ako s kolegami možno realizovať aj so žiakmi v triedach. Použiť možno tieto otázky: Ako vnímate súčasnú situáciu v škole? Čo vám pomôže cítiť sa v škole lepšie? Čo očakávate od učiteľov, aby ste do školy chodili radšej?

V našom prípade žiaci vo svojich odpovediach pomenovali predovšetkým potrebu byť viac angažovaní vo veciach týkajúcich sa školského života, byť vypočutí a mať rovnosť šancí. Od učiteľov by chceli, aby viac používali aktivizujúce metódy, reflektovali zmeny vo svete.

Z pozorovania, rozhovorov s kolegami a žiakmi a z dostupných informácií možno usúdiť, že riešením vzniknutej situácie by mohlo byť stanovenie spoločnej vízie. Vízia určí smerovanie školy na pár rokov dopredu, pomôže žiakom aj pedagogickým zamestnancom nájsť zmysel vo svojej práci.

Príklad vízie:

Škola, ktorá sprevádza svojich žiakov na ceste objavenia svojho potenciálu, a to prostredníctvom rozvoja vedomostí, zručností, postojov a získavania pracovných skúseností1 a návykov žiakov prostredníctvom plánovaného programu prepájania skúseností učenia v škole s prácou, aby si dokázali utvárať zmysluplný osobný a spoločensky relevantný pracovný a osobný život.

Pri formulácii vízie školy možno vychádzať okrem rozhovorov so žiakmi a kolegami aj z aktuálnych výsledkov výskumu pracovného trhu. Zamestnávatelia čoraz viac preferujú takých uchádzačov o prácu, ktorí sú ochotní sa neustále vzdelávať, rozvíjajú svoje mäkké zručnosti, sú kreatívni a pod.2 Na tieto požiadavky pracovného trhu reagujú aj príslušné inštitúcie pôsobiace v oblasti školstva a snažia sa tieto zmeny implementovať.3 Ďalšími aktérmi, ktorí túto problematiku reflektujú a dožadujú sa jej implementácie v školstve, sú aj zákonní zástupcovia žiakov a vysoké školy, ktoré by chceli na svojej pôde privítať takých študentov, ktorí si vedia adekvátne vybrať štúdium primerané k svojim schopnostiam a možnostiam a dokážu si ho riadiť efektívnym spôsobom.

Pri navrhovaní vízie možno vychádzať aj z aktuálne platnej legislatívy a odporúčaní Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Podľa § 131 zákona č. 245/2008 Z. z. sa odborná činnosť realizuje prostredníctvom podporných úrovní prvého až piateho stupňa, pričom prvé dva stupne sa týkajú priamo školy. Tieto dva stupne zahŕňajú aj problematiku riešenia kariérovej výchovy a kariérového poradenstva na školách. V rámci informačného materiálu MŠVVaŠ SR „transformácia poradní“4 možno zistiť presné fungovanie podporných úrovní prvého a druhého stupňa. Rovnako zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch zavádza možnosti riešenia problematiky kariérovej výchovy a poradenstva v rámci školského podporného tímu a podporuje rozvoj tejto oblasti aj prostredníctvom zavedenia povinnosti absolvovania špecializačného vzdelávania pre výkon kariérovej pozície kariérový poradca.

Strategické plánovanie

Pri napĺňaní vízie sa možno zamerať na tri oblasti prioritné pre dosiahnutie vytýčenej stratégie:

1. ľudské zdroje – rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov,
2. organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu,
3. materiálne a priestorové vybavenie školy.

Na každú oblasť si možno vytvoriť SWOT analýzu, aby sme dokázali ku každej oblasti stanoviť čiastkové ciele a navrhnúť relevantné stratégie. Čiastkové ciele treba stanoviť aj v súlade s metodickými odporúčaniami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v oblasti kreovania školského podporného tímu a zavádzania multidisciplinárneho prístupu v školách a výkonovými a obsahovými štandardmi pre kariérovú výchovu a kariérové poradenstvo v školách.5

Ľudské zdroje – rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov

Zamerať sa možno na posilnenie kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov, aby dokázali implementovať do výchovno-vzdelávacieho procesu nové metódy a formy, vďaka ktorým by u žiakov rozvíjali jednotlivé vedomosti, zručnosti, postoje, pracovné skúsenosti a návyky tak, aby každý našiel svoju rolu v rámci tzv. prvého stupňa podpornej úrovne a pochopil dôležitosť existencie školského podporného tímu nielen pre žiakov, ale aj pre svoj osobnostný a pracovný rozvoj.

Príklad: SWOT analýza v oblasti ľudských zdrojov

Tím Mentoring

V našej škole sme v školskom roku 2021/2022 spolu s ďalšími štyrmi kolegami založil tím, ktorý sme nazvali Mentoring. V rámci toho tímu sa podporujeme a pomáhame si vo všetkých oblastiach výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj v osobnostnom raste. S prosbou o radu a podporu sa na nás obracajú aj ďalší kolegovia. Existenciu takéhoto tímu možno využiť ako predchodcu školského podporného tímu, ktorý by spolupracoval aj so školskou psychologičkou. Na základe SWOT analýzy sme zadefinovali čiastkové ciele a stratégiu ich realizácie.

Príklad: Strategické plánovanie v oblasti rozvoja ľudských zdrojov

Pre uskutočnenie stratégie možno pripraviť aj zmenu v organizačnej štruktúre školy, ktorej zámerom je efektívnejšie vyhodnocovať plnenie parciálnych cieľov. Organizačná zmena by zároveň mala reflektovať prerozdelenie pracovnej záťaže. V rámci aktualizačného vzdelávania možno pripraviť semináre a workshopy na tému kariérovej výchovy ako súčasti inklúzie. V tíme Mentoring v spolupráci so školskou psychologičkou možno vypracovať plán aktivít kariérovej výchovy a kariérového poradenstva. Realizácia organizačných zmien však závisí aj od získania dostatočného množstva finančných zdrojov.

Výchovno-vzdelávací proces

Zamerať sa možno na medzipredmetovú spoluprácu medzi jednotlivými predmetovými komisiami. Tie môžu modifikovať ŠkVP s dôrazom na medzipredmetové vzťahy. Môžu navrhnúť možnosti blokovej výučby (napr. tvorba projektov z pohľadu rôznych predmetov, vytvorenie cvičnej firmy, atď.). Školský podporný tím v spolupráci s triednymi učiteľmi môže vytvoriť „Ročný plán kariérovej výchovy a poradenstva“ pre každý ročník zvlášť s akcentom na rozvoj vopred vybratých zručností odrážajúcich špecifiká jednotlivých tried. Využiť treba potenciál angažovaných zákonných zástupcov, ktorí by mohli byť nápomocní pri tvorbe projektov, cvičnej firmy alebo organizovaní motivačných prednášok z rôznych oblastí pracovného sveta.

Príklad: SWOT analýza v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu

Naša SWOT analýza poukázala na to, že v škole pôsobia pedagogickí zamestnanci kvalifikovaní v oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva a v oblasti inovatívnych prístupov vo vzdelávaní. Treba využiť potenciál kolegov pri zavádzaní jednotlivých zmien.

Príklad: Strategické plánovanie v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu

Pred realizáciou dvoch navrhnutých cieľov je vhodné pracovať aj na motivácii kolegov. Vhodným nástrojom k posilneniu ich motivácie a pochopeniu chystaných zmien môže byť tzv. „job shadowing“ ponúkaný v rámci projektov mobilít Erasmus+. V rámci tejto mobility majú pedagogickí aj odborní zamestnanci možnosť pozorovať aplikáciu prvkov kariérovej výchovy do výchovno-vzdelávacieho procesu v nejakej zahraničnej škole so skúsenosťami v tejto oblasti. Ako najvhodnejšie sa zdá na takúto mobilitu vyslať vždy dvojicu kolegov, z ktorej by bol jeden kolega skeptik a druhý kolega aspoň čiastočne naklonený k navrhovaným zmenám. Po uskutočnení všetkých mobilít treba zorganizovať spoločné stretnutie všetkých zamestnancov so zámerom predstavenia získaných poznatkov z pozorovaní. Následne zrealizovať rozpravu s cieľom doplniť, resp. modifikovať navrhnuté celkové ciele, a tiež umožniť zainteresovaným zamestnancom určiť si vlastné čiastkové profesijné ciele pre napĺňanie vízie školy.

Materiálne a priestorové vybavenie školy

V rámci tejto oblasti sa možno zamerať na vytvorenie priestorových a materiálnych predpokladov pre realizáciu vízie rozvoja školy.

Príklad: SWOT analýza v oblasti materiálneho a priestorového vybavenia školy

Akákoľvek realizácia cieľov môže byť náročná z dôvodu nedostatku finančných zdrojov.

Príklad: Strategické plánovanie v oblasti materiálneho a priestorového vybavenia školy

Záver

Pri stanovovaní vízie školy sme zistili, že ak máme záujem, aby sa s víziou školy identifikovala väčšina zamestnancov, ide o náročný proces. Utvrdili sme sa v tom, že už počas tvorby vízie je veľmi dôležitá komunikácia s ostatnými kolegami a neustále vysvetľovanie zámeru vízie. Pri strategickom plánovaní bola dôležitá komunikácia, pretože nám umožnila niektoré ciele zreálniť a včleniť do nich aj požiadavky ďalších kolegov. Balansovanie medzi osobnými ambíciami a ambíciami kolegov v rozvoji školy sa ukázalo ako značne dôležité. Veľmi sa nám osvedčilo používanie SWOT analýzy pre zistenie východiskovej situácie a následné stanovenie cieľov v jednotlivých oblastiach koncepčného rozvoja školy. Vytváranie SWOT analýzy pre každú oblasť koncepcie zvlášť nám umožnilo uchopiť, na čom možno stavať pri definovaní cieľov a naopak, čo by mohlo ohroziť ich napĺňanie. Pri strategickom plánovaní bolo podstatné určiť jasnú personálnu zodpovednosť za napĺňanie jednotlivých cieľov a realizáciu podporných aktivít aj s konkrétnymi termínmi ich ukončenia. Kolegovia ocenili, že sme pri každom cieli zreteľne a výstižne pomenovali, ako budeme zisťovať jeho naplnenie. Pochopili sme, že detailným rozkrokovaním cieľov zvyšujeme šancu, že budú realizované a naplnené, a to aj vďaka ich ľahšiemu uchopeniu všetkými zamestnancami školy. Uvedomenie si legislatívnych obmedzení pri tvorbe strategickej koncepcie bolo frustrujúce, ale zároveň poučné v zmysle zreálňovania návrhov riešení. Umožnilo nám objaviť ďalších externých aktérov školského prostredia, ktorí sa javili ako vhodní na kooperáciu pri napĺňaní strategických cieľov. 

1. Aké sú vaše šance na novú prácu? Zistite, aké zručnosti požadujú zamestnávatelia od uchádzačov. 2022. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete : Aké sú vaše šance na novú prácu? Zistite, aké zručnosti požadujú zamestnávatelia od uchádzačov | Blog Profesia.sk.
2. KRIŽO, V. – KRNÁČOVÁ, Z. 2022. Multidisciplinárny prístup v školách. Školský podporný tím. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim.pdf (vudpap.sk).
3. Transformácia poradní. 2022. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/transformacia-poradni/.
4. Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2019. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/138/.
5. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2008. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20150901.html.
6. Pod pojmom získavania pracovných skúseností v mnou prezentovanej vízii teda chápem predovšetkým rozvíjanie mäkkých zručností u žiakov, napr. tímovú prácu, komunikačné zručnosti, prezentačné zručnosti, a pod.
7. Aké sú vaše šance na novú prácu? Zistite, aké zručnosti požadujú zamestnávatelia od uchádzačov. 2022. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete : Aké sú vaše šance na novú prácu? Zistite, aké zručnosti požadujú zamestnávatelia od uchádzačov | Blog Profesia.sk
8. Rozvoj kľúčových kompetencií už žiakov bol tiež jedným z bodov konferencie „Európsky učiteľ 21.storočia“. V rámci tejto konferencie odznelo, že medzi základné zručnosti dneška by mali patriť tzv. 4C – cooperation, critical thinking, communication, creativity (spolupráca, kritické myslenie, komunikácia a kreativita). Konferencia, ktorú organizovali MPC, MŠVVaŠ SR a OECD, sa konala od 2. do 4. júla 2019.
9. Transformácia poradní. 2022. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/transformacia-poradni/.
10. KRIŽO, Viktor – KRNÁČOVÁ, Zuzana. 2022. Multidisciplinárny prístup v školách. Školský podporný tím. [online]. 2023, [cit. 2023-01-10]. Dostupné na internete: Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim.pdf (vudpap.sk).