Strategické riadenie školy (3.)

V ŠkVP je identita školy transformovaná do reál­neho dokumentu, prostredníctvom ktorého by sa mali správať a konať všetci zamestnanci školy. Malo by v ňom byť implikované poslanie a vízia školy. Ciele formulované na základe výsledkov analýz smerujú práve k napĺňaniu poslania školy a smerujú k dosahovaniu vízie. Na to sa mnohokrát pri formulácii cieľov školy nemyslí. Rovnako následne aj pri dosahovaní cieľov, napr. prostredníctvom realizačného projektu.

Každý riaditeľ školy musí vypracovať koncepčný zámer rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaný najmenej na dva roky a každoročne jeho vyhodnotenie (podľa zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 5 ods. 7 písm. h).

Táto úloha je často zrealizovaná ako povinnosť a adek­vátne tomuto pocitu sa na škole zbyrokratizuje. Niekedy je snaha spracovať dokument, ktorý školu posunie, avšak tá sa pri jeho spracovaní inšpiruje štátnymi dokumentmi, ktoré sú príliš všeobecné a škola neskôr nedokáže povedať, či dochádza k zlepšeniu alebo zhoršeniu situácie, čo je takmer vždy spôsobené nemerateľnosťou cieľov.

Aké požiadavky by mali ciele spĺňať?

Ciele školy

V tejto časti sa venujeme formulácii strategických (hlavných) cieľov školy. Strategický cieľ vyjadruje zámer, čo chceme v dlhodobom horizonte dosiahnuť (Grasseová, M. a kol., 2008). Cieľ (podobne ako cieľ vyučovania) možno vnímať ako zamýšľaný a očakávaný výsledok ku ktorému škola v súčinnosti so všetkými partnermi smeruje (Eger, L. a kol., 2002).

Strategické ciele by mali:

• vyjadrovať očakávaný pozitívny výsledok,
• byť cieľmi na dlhšie časové obdobie (min. 1 až 2-násobok cyklu produktu, v našom prípade ako o cykle môžeme uvažovať o dĺžke jednotlivých stupňov: ISCED 1 – 4 roky, ISCED 2 – 5 rokov, ISCED 3C – 3 roky, ISCED 3A – 4 roky a pod.),
• rozvíjať kompetencie najmä pedagogických a odborných zamestnancov,
• byť tvorené na základe poslania, vízie, výsledkov analýz a prípadne prognóz.

Zároveň nemožno dosahovať príliš veľa strategických cieľov v rovnakom čase. Preto je vhodné (samozrejme závisí to aj od veľkosti školy – iné to bude pri malotriednej ZŠ a iné pri škole s počtom žiakov vyšším ako 500) naformulovať min. 1 a max. 5 strategických cieľov.

Medzi základné vlastnosti cieľov sú v školskom prostredí zaraďované tieto (Novák, M., 2004):

1. Majú priamy súvis s poslaním školy.
2. Sú konkrétnym krokom od stavu „Je dnes“ ku stavu „Chceme aby bolo“.
3. Ich formulácia pomenúva konkrétne zisky zákazníkov.
4. Sú verejným záväzkom školy svojim zákazníkov.
5. Ich plnenie vyžaduje od ľudí nové kompetencie, alebo prehĺbenie doterajších – sú pre ľudí výzvou.
6. Každý cieľ má identifikovaný indikátor (indikátory), ktorý umožňuje konštatovať, či sa cieľ splnil, či nie.
7. Ich formulácia využíva výsledky STEPE a SWOT analýz.

Dobre formulované ciele by mali spĺňať kritériá tzv. SMART analýzy (Novák, M., 2004):

• Špecifický – cieľ je jednoznačný a pochopiteľný pre ľudí.
• Merateľný – naplnenie cieľa vieme merať pomocou indikátorov.
• Akceptovaný – cieľ je vlastníctvom všetkých ľudí v škole, je ľuďmi zvnútornený a prijatý.
• Realistický, realizovateľný – cieľ možno pri predpokladaných zdrojoch v danom čase uskutočniť.
• Termínovaný – cieľ má jasne a konkrétne uvedený predpokladaný termín jeho naplnenia.

Na ukážku uvádzame niekoľko cieľov, ktoré sa bežne objavujú v rôznych školských (aj v štátnych) dokumentoch:

• Podporiť zavedenie výučby smerujúcej k rozvoju pracovných zručností u žiakov ZŠ s cieľom zabezpečiť ich profesionálnu orientáciu, osobitne na štúdium na SOŠ.
• Skvalitniť vzdelávacie prostredie novými učebnými zdrojmi a materiálno-technickým vybavením s digitálnou podporou.
• Podporovať zvyšovanie kompetencií detí, žiakov a študentov s väzbou na vytváranie konkurencieschopnosti európskeho štandardu hodnotení, napr. PISA.
• Skvalitnenie súčasného výchovno-vzdelávacieho pro­cesu v ZŠ a SŠ.
• Pravidelne aktualizovať súčasné a budúce potreby trhu práce v regióne.
• Zvýšiť úroveň školy v súvislosti s obsahom, rozsahom a kvalitou vzdelávania.
• Vychádzať z tradície školy a korekciou pedagogickej koncepcie školy skvalitniť výchovno-vzdelávací proces a výchovné pôsobenie školy.
• Nová kultúra učenia a učenia sa.
• Humanizácia výchovného a vzdelávacieho procesu.
• Naďalej uplatňovať inovatívne koncepcie vzdelávania, sledovať moderné trendy v pedagogike a didaktike.

Čo chýba týmto cieľom?

Niektoré sú príliš všeobecné. Málokedy ich možno jasne vyhodnotiť a ich negatívom je, že ani nevieme, kam sme sa pri ich dosahovaní dostali. Niektoré z uvedených cieľov sú cieľmi škôl z webových stránok (zámerne nie je uvedené o ktoré školy ide) a opäť sú aj tieto ciele formulované len ako zámery, heslá, ktorých merateľnosť a tým aj dosiahnuteľnosť je nejasná.

Ako v škole vedia, že tento cieľ dosiahli? Ako vedia, čo treba pre jeho dosiahnutie zrealizovať? Je možné, aby nastal prípad, že riaditeľ školy bude chcieť hodnotiť prácu učiteľa na základe týchto cieľov a nebude vedieť ako?... ... alebo to skúsi a učiteľ takpovediac „vykĺzne“, pretože ani sám riaditeľ nevie, čo tým vlastne pred niekoľkými rokmi myslel?

Nejednoznačnosť a nemerateľnosť cieľov je ich najväčšou slabinou. Napriek to