Význam klímy školy a školskej triedy v kontexte adaptačného procesu žiaka ZŠ

Školská klíma je kvalitatívnym ukazovateľom, pomocou ktorého vieme vyjadriť nielen kvalitu prostredia a materiálno-technického vybavenia školy, ale dokážeme predovšetkým určiť kvalitu interpersonálnych vzťahov v konkrétnej škole.

Optimálne interpersonálne vzťahy medzi učiteľmi a vedením školy, v rámci učiteľského zboru, ale aj medzi učiteľom a žiakmi výrazným spôsobom vplývajú na klímu školy, a tým aj na efektivitu a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu.

Súčasťou školskej klímy je aj klíma triedy. Jedine v triede, pre ktorú sú charakteristické pozitívne interpersonálne vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, ale aj medzi žiakmi navzájom, sa môžeme dopracovať k plnohodnotnému rozvoju osobnosti žiaka. Úlohou učiteľa je tento cieľ splniť, preto by sa mal snažiť o vytvorenie pozitívnej a bezpečnej klímy v triede. Učiteľ tak zohráva významnú úlohu pri utváraní klímy v triede, ktorá určuje úspešnosť výchovno-vzdelávacieho procesu. Klíma môže zohrávať významnú úlohu aj pri adaptácii žiaka v ZŠ, ktorú môžeme považovať za jednu z najdôležitejších etáp v socializácii každého jedinca. V rámci tohto procesu si osvojuje nové sociálne role a je nútený sa v rámci zmien prispôsobovať novému sociálnemu prostrediu. Dieťa príchodom do ZŠ vstupuje väčšinou prvýkrát do inej sociálnej skupiny, ako je jeho rodina. Ak nenavštevovalo MŠ, je nútené vyrovnávať sa s odlúčením od hlavnej vzťahovej osoby, ktorou je najčastejšie matka alebo otec. Tento prvý krok je krokom najťažším. Preto je veľmi dôležité, aby do školy vstupovali deti nielen pripravené, ale hlavne psychicky zrelé, čím sa predíde rôznym možným problémom. Psychicky nezrelé deti často plačú, sú nervózne a plné nechutí, ktoré môžu vzhľadom naich psychickú zrelosť a pripravenosť prerásť až do prejavov nevhodného, či agresívneho správania.

Klíma školy a školskej triedy z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu

Pojem klíma sa stal objektom záujmu spoločenských vied. Tie ju používali primárne ako metaforu pre javy, ktoré študovala psychológia organizácie a riadenia. V súčasnosti sa plne etablovala v psychologických vedách a vyjadruje „podnebie“, náladu charakteristickú pre určité prostredie, napr. prostredie školy (Mareš, 2003). Postupom času nadobudla nenahraditeľný význam pre efektívne fungovanie každej organizácie. Je to tak aj v prípade výchovno-vzdelávacích inštitúcií.

Kvalita klímy sa premieta do všetkých charakteristík školy, čím môže výrazným spôsobom, buď negatívne alebo pozitívne, usmerňovať celkový každodenný „chod“ školy. Medzi primárne úlohy každej školy by mala patriť snaha o rozvoj plnohodnotnej osobnosti všetkých žiakov. Škola musí čo najefektívnejšie a promptne reagovať na rýchle sa meniace podmienky spoločnosti a náležite pripravovať mladé pokolenie pre budúci život a prax. Nemožno to dosiahnuť v škole, kde panujú napäté vzťahy na vyučovacích hodinách, v rámci pedagogického zboru, ale aj medzi pedagogickým zborom a vedením školy. Je opodstatnené venovať sa klíme školy, snažiť sa o jej neustále zlepšovanie a o vytvorenie pozitívnej klímy v škole. Platí to pre všetkých aktérov školy, či už ide o žiakov, učiteľov, rodičov, riaditeľov škôl.

Klíma školy vyjadruje súhrn subjektívneho hodnotenia a sebahodnotenia všetkých aspektov vzdelávania v danej škole, ktorý sa vytvára predovšetkým vzájomnou komunikáciou, sociálnymi vzťahmi, vnímaním prostredia, sociálnymi a psychickými procesmi, ktoré sa spolupodieľajú na realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu (Čáp, 2013). Bez spomenutých aspektov by bola realizácia výchovnovzdelávacieho procesu nepredstaviteľná. Ak však chceme pripravovať svojich zverencov pre život, je dôležité, aby všetky spomenuté aspekty smerovali k pozitívnemu pólu, tzn. snažiť sa, aby vzájomná komunikácia medzi učiteľom – žiakom, medzi žiakmi navzájom, medzi rodičmi a učiteľmi, ale aj medzi vedením školy a pedagogickým zborom bola na jednej strane otvorená, ale aj plná vzájomného rešpektu. Podobne je to aj pri ostatných, spomenutých aspektoch, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sa na škole vytvorila pozitívna klíma.

Celkové vnímanie pojmu školskej klímy sa podarilo zhrnúť Marešovi (2003), podľa ktorého klíma školy je:

• jav, na ktorého vzniku, fungovaní a premenách sa výrazne podieľa: vedenie školy, učiteľský zbor, učitelia ako skupiny a jednotlivci, školské triedy, žiaci ako skupiny a jednotlivci, výchovný poradca, školský psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, administratívni pracovníci školy, technickí pracovníci školy, rodičia, predstavitelia štátnej správy, ktorá zodpovedá za fungovanie školstva, predstavitelia komunity, v ktorej škola funguje,
• subjektívne vnímaný, prežívaný a hodnotený jav,
• jav dlhodobého charakteru, ktorý sa v čase dynamicky mení,
• jav, ktorý možno skúmať na niekoľkých úrovniach (napr. úroveň jednotlivých aktérov, skupín aktérov, všetkých aktérov),
• jav, ktorý zvyčajne vnímajú, prežívajú a hodnotia jedinci, ale aj skupina aktérov rôzne (napr. klíma z pohľadu žiaka, jednej triedy, viacerých tried, učiteľov, učiteľského zboru, riaditeľa, rodičov atď.),
• jav, ktorý môžeme skúmať v jeho aktuálnej podobe (momentálny stav), preferovanej podobe (podľa subjektívneho priania aktérov), žiaducej podobe (ako cieľ intervenčnej snahy), retrospektívnej podobe (vychádzajúci z pôvodného stavu),
• jav, ktorý zo systémového pohľadu pozostáva z rôznych prvkov, ktoré nie sú rovnako dôležité, a môžeme ich hierarchicky usporiadať,
• jav, ktorý môžeme chápať ako nezávislú premennú a skúmať jej vplyv na jej aktérov (napr. ako vplýva klíma na výkonnosť žiakov), tiež ako závislú premennú pri snahe o dosiahnutie zmien a cielenú intervenciu v škole,
• jav, ktorý ovplyvňuje sociálnu, zdravotnú, pedagogickú a psychologickú charakteristiku jej aktérov,
• jav, ktorý ovplyvňuje úspešnosť fungovania inštitúcie (z nášho hľadiska školy) ako celku,
• jav, ktorý ovplyvňuje výsledky inštitúcie (z nášho hľadiska školy).

Uvažovať o kvalite školskej klímy, ktorú by sme mohli vymedziť už so spomenutými protipólmi pozitívnej školskej klímy (žiaducej) a negatívnej školskej klímy (nežiaducej), má svoje opodstatnenie. Z hľadiska úspešnosti výchovno-vzdelávacieho procesu považujeme za dôležitú snahu o vytvorenie pozitívnej školskej klímy, bez ktorej je nepredstaviteľný nielen výchovno-vzdelávací proces, ale ani efektívne „pracujúca“ škola.

Znaky pozitívnej (žiaducej) školskej klímy môžeme priblížiť pomocou použitia akronymu písmen (Doležalová, 2003):

• K – komunikácia, kooperácia, kvalitná výučba,
• L – pozitívne ladenie žiakov aj učiteľov,
• Í – inovácia obsahu a foriem vzdelávania,
• M – aplikácia moderných metód a organizačných foriem práce učiteľov,
• A – aktivita.

Pozitívna klíma školy je vytváraná otvorenou komunikáciou medzi všetkými aktérmi školy a vzájomnou kooperáciou medzi nimi. Treba, aby na školách prebiehal kvalitný výchovno-vzdelávací proces, ku ktorému sa môžeme dopracovať inováciou obsahu a foriem vzdelávania a aplikáciou moderných metód. Všetko sa to musí diať aktívne, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí na pozitívnom naladení žiakov, učiteľov, rodičov a riadiacich pracovníkov.

Predpokladom skúmania klímy školy je výber vhodnej kvantitatívnej (dotazník, posudzovacia škála) alebo kvalitatívnej metódy (rozhovor, pozorovanie). V učiteľskej, ale aj vo vedeckej praxi patria medzi najpoužívanejšie výskumné metódy na zisťovanie klímy triedy a školy podľa Čapeka (2010), Petláka (2006) a Tureka (2009) predovšetkým:

• štandardizované pozorovanie,
• neštandardizované pozorovanie,
• zúčastnené pozorovanie, rozhovor,
• posudzovacie škály,
• autoevalvácia (samohodnotenie) školy,
• autoevalvácia kvality školy podľa Európskej nadácie pre manažérstvo kvality (EFQM),
• Benchmarking,
• SWOT analýza,
• Paretov diagram,
• technika Ishikava,
• sociometria,
• opis a rôzne produkty žiackych prác,
• analýza kresieb žiakov,
• sémantický diferenciál.

Súčasné techniky používané pre výskum klímy školy pochádzajú predovšetkým zo zahraničia (Nemecko, USA, Rakúsko, Austrália), sú to predovšetkým (Grecmanová, 2012):

• Profil klímy školy od Foxa, Lippetta a Schmucka,
• Škály od Fenda,
• Dotazníky pre učiteľa, rodičov