Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Regulácia jedincov s postihnutím v historickom kontexte

Právo na vzdelávanie jedinca so ŠVVP nebolo vždy také, aké ho poznáme dnes, legislatívne ukotvené a spoločnosťou podporované. Ich usmrcovanie nachádzame v Sparte, ohrozené boli aj dievčatá z dôvodu tzv. regulácie obyvateľstva podľa pohlavia (Matějček, 1999). Existencia postihnutého jedinca nemala význam, pretože neparticipoval na spoločenskom a hospodárskom živote (Lechta, 2010). Existovali však aj kultúry a občiansko-právne systémy, v ktorých usmrcovanie povolené nebolo. Starobabylonská ríša disponovala právnym kódexom v podobe Chammurapiho zákonníka, v ktorom sa popisoval trest za vraždu potomka. Dieťa nebolo možné usmrtiť ani v Tébach (Gabriel, Novák, 2008). 

Asi v roku 1500 pred Kr. v Desatoro Božích prikázaniach nachádzame desať nábožensko-etických príkazov, v ktorých sa uvádza piate prikázanie: „Nezabiješ“. Kresťanské učenie sa opiera o etickú normu „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, a tým priznáva jedincom so ŠVVP právo na život. [1]Sociálna pozícia jednotlivca so ŠVVP závisela od toho, k akej spoločenskej vrstve patrila jeho rodina. V najhoršej životnej situácii boli tí, ktorí patrili medzi najbiednejších. Ich údelom bolo žobranie a bezdomovectvo.

V období renesancie a humanizmu sa na jedinca so ŠVVP nazeralo nielen z hľadiska pedagogického a medicínskeho, ale už aj z hľadiska sociálneho. Peter Jordán z Mainzu napísal v r. 1543 knihu, v ktorej objasnil, ako treba učiť deti s mentálnou retardáciou. Vznikali prvé pokusy o zavedenie špeciálnej výučby a teórie k starostlivosti o ľudí s postihnutím. Prvý zákon týkajúci sa starostlivosti o telesne postihnutých bol vydaný v r. 1601 v Anglicku a umožňoval vznik charitatívnych zariadení pre telesne postihnutých (Belková, 2013). Do obdobia spoločenských, hospodárskych, politických zmien, kedy sa menila spoločnosť z feudalistickej na kapitalistickú, radíme aj dielo J. A. Komenského. Pedagóg s nadčasovými názormi požadoval poskytovanie vzdelávania deťom bez rozdielu rasy, sociálneho postavenia, pohlavia, ale aj pre telesne a zmyslovo postihnuté deti (Pleva, 1994).

V ďalších rokoch, najmä v období osvietenstva, v rôznych štátoch Európy postupne vznikali ústavy zamerané na rôzne druhy postihnutia. Týmto obdobím začínajú počiatky segregovanej výchovy a vzdelávania (Krahulcová, Žatková, 1993). V 19. storočí sa v rámci vied o človeku tvorila eugenika, prameniaca z darwinizmu (Vojtko, 2005). V 20. stor. sa o ňu opieral nacistický režim, ktorý priniesol rasovú očistu, sterilizáciu, masové vyvražďovanie (Glad, 2006).

Špeciálno-pedagogické teoretické koncepcie a špeciálne školy

V 19. až 20. storočí sa utvára špeciálna pedagogika ako veda, zakladajú sa špeciálne školy, objavujú sa prvé špeciálno-pedagogické teoretické koncepcie (Belková, 2013). Po vzniku prvej Československej republiky v