Aplikácia čitateľských stratégií do edukačného procesu

Pri snahe o operacionalizáciu kritického myslenia sa opierame predovšetkým o kognitívne spôsobilosti ako: identifikovať kľúčové myšlienky, vyvodzovať z informácií logické závery, hľadať súvislosti, vyhodnotiť tvrdenia, interpretovať údaje, rozhodovať sa, riešiť problémy. Všetky uvedené spôsobilosti dokážeme podporovať prostredníctvom rozvoja čitateľskej gramotnosti, aplikáciou čitateľských stratégií do edukačného procesu.

Východisko a zároveň podmienka pre uplatňovanie čitateľských stratégií sú vyjadrené v požiadavke osobného presvedčenia učiteľa o modifikovateľnosti jeho žiakov. Predstavuje vieru, že každý žiak sa môže zmeniť, že jeho schopnosti sa môžu rozvíjať a u každého môže dôjsť k modifikácii kognitívnych funkcií. Bez tohto presvedčenia sú zmeny možné len veľmi ťažko. Pre všetkých učiteľov by malo byť prvoradé zistenie, ako sa ich žiaci učia, ako si informácie zapamätávajú, ako si plánujú učenie, vybavujú informácie z pamäte, na základe čoho sa rozhodujú, kde vyhľadávajú argumetny, ako uvažujú. Mnoho empirických dôkazov svedčí o tom, že kognitívne dispozície pre kritické myslenie môžeme zámerne rozvíjať. Jednou z možností podpory a rozvoja kritického myslenia žiakov je implementovanie čitateľských stratégií do edukačného procesu.

Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť je nevyhnutnou súčasťou nielen v školskom prostredí, ale aj v bežnom živote. Vnímame ju ako kompetenciu celoživotného vzdelávania a výrazne ovplyvňuje školskú úspešnosť žiaka. Pri rozvoji čitateľskej gramotnosti majú podstatné miesto detské naivné teórie. Predstavujú nielen vedomosti získané školskou výučbou, ale aj vedomosti o svete, ktoré získava pozorovaním prostredia, sledovaním televízie, rozhovormi so spolužiakmi.

Na odbornej úrovni poznatky o čitateľskej gramotnosti, o ich úrovni v rámci jednotlivých krajín nám prinášajú medzinárodné hodnotiace štúdie PIRLS/IEA a PISA/OECD.

PIRLS sa zameriava na počiatočnú čitateľskú gramotnosť, na schopnosť porozumieť formám písaného jazyka ako prostriedku pre ďalšie vzdelávanie. PISA sleduje čitateľskú gramotnosť pätnásťročných žiakov a ich schopnosť využívať rôzne myšlienkové operácie.Obe metodiky merania sa zaujímajú o faktory, ktoré ovplyvňujú proces používania čitateľských stratégií a čitateľských zručností. S čitateľskou stratégiou sa stretávame predovšetkým v situácií, keď je žiak v kontakte s textom vysokej náročnosti a doposiaľ uplatňované postupy nie sú vhodné.

Žiak, ktorý má osvojené čitateľské stratégie sa v školskom procese vyznačuje tým, že: žiak rád číta, pochopí a analyzuje úlohy, stanovuje si ciele, aplikuje vhodnú stratégiu na ich dosiahnutie, rozoznáva typ a štruktúru textu, používa sebahodnotenie pri učení, využíva rôzne stratégie pre hlboké porozumenie. Naopak zlý čitateľ nevie pri čítaní použiť metakognitívne procesy, pracuje neproduktívne a využíva mechanické učenie sa.

Postup pri nácviku čitateľských zručností

Práca žiakov s textom tvorí významnú súčasť vyučovacieho procesu i mimoškolských aktivít. Dôležité je, aby učiteľ svojich žiakov viedol k aktívnemu porozumeniu, predovšetkým na základe aktívnej myšlienkovej činnosti. Niektorí žiaci sú tvoriví a svoje postupy s pribúdajúcim učivom a predmetmi neustále zdokonaľujú. Najbežnejšími spôsobmi sú podčiarkovanie v texte, vypisovanie podstatnýc