Detský svet je úzko spätý s pojmom literárny žáner. Už v ranom veku prichádza dieťa do styku s uspávankami, spievankami a rozprávkami, pričom cez tieto formy poníma príbehy, deje a situácie. Slúžia mu ako typ „hračky“, prostredníctvom ktorej prichádza k nepriamemu spoznávaniu. Obdobie dochádzky do materskej školy je spojené so zvyšovaním povedomia o literárnych žánroch. Iniciátorom učenia je učiteľ, ktorý má na tomto procese najväčší podiel. Básničky, vyčítanky, riekanky a mnohé iné formy literárnych žánrov, ktorých výučba sa realizuje v rámci materskej školy, tvoria neoddeliteľnú súčasť predškolského vzdelávania. Pomocou nich sa u detí rozvíja myslenie a pamäť, rozširuje sa slovná zásoba, predstavujú formu oddychu a zároveň dokážu deti motivovať k požadovanej činnosti. Pri výbere literárneho žánru musí pedagóg klásť dôraz na vekové rozhranie dieťaťa.

Literatúra pre deti a mládež

Na kognitívny, emocionálny a sociálny vývoj detí má veľký vplyv literatúra. Podporuje rozvoj jazykových schopností, kritického myslenia, empatie a predstavivosti. Literatúru pre deti a mládež možno rozdeliť do 2 hlavných kategórií: (1) literatúra predškolského veku, (2) literatúra školského veku. Rozdielom medzi kategóriami je charakteristika dieťaťa ako prijímateľa literatúry. Zatiaľ čo v prvej kategórii je dieťa poslucháčom, v druhej sa z neho stáva aktívny čitateľ.

Literatúra predškolského veku sa vyznačuje synkretizmom, t. j. prelínaním rozmanitých prvkov alebo ich zlúčením (Pelechová, 1983). Prostredníctvom hry, v ktorej dieťa využíva všetky svoje zmysly, prebieha medzi vysielateľom a prijímateľom komunikačný akt. Dajú sa tu uplatniť najmä žánre, pre ktoré je charakteristická vizuálna a verbálna komunikácia. Do vizuálnej komunikácie môžeme zaradiť obrázkové knižky, leporelá a tiež albumy. Tieto žánre sa zaobídu bez textu, pričom sú zamerané na evokovanie estetickosti a výtvarného aspektu. Publikácie dieťa prezerá pričom ich vníma ako hračku, spôsob zábavy a nachádza v nich rôzne druhy poučení. Charakteristickou črtou týchto publikácií je cielene zakódovaný obraz, vďaka čomu plnia vlastnosti žánrov vizuálneho charakteru. Synkretizmus sa u dieťaťa posilňuje pomocou skrytého textu, ktorým sa pretavujú do ústneho pretlmočenia (Vitezová, 2016).

Vitezová (2016) hovorí o spôsobilosti dieťaťa v spojitosti s literárnym textom v piatich prípadoch:

1. dieťa sa učí v schopnosti spájať text s obrazom, vie si vytvoriť obraznú predstavu, o čom sa hovorí,
2. nadobúda primárnu slovnú zásobu,
3. imituje videnú skutočnosť,
4. vzdeláva sa v oblasti reprodukcie ucelených textov, pričom dochádza k cvičeniu memorovacej (zapamätávacej) časti pamäti,
5. vo svete fantázie realizuje obrazotvornosť a tvorivosť.

Pomocou vyššie uvedených zásad dieťa rozvíja svoju imagináciu a schopnosť predstavovať si veci a deje vo svojej mysli. Tento proces zohráva dôležitú úlohu.

Pre deti v predškolského veku je typické, že hoci túžia po príbehoch najmä kvôli ich estetickej rovine, nepotrebujú poznať celý príbeh a dokonca ani jeho koniec, pretože nevnímajú prebiehajúci dej. Tešia z rozprávania príbehu, zadaných úloh, ktoré sa spájajú s príbehom.

Dej používaných textov musí byť pre dieťa pútavý a zaujímavý. Dieťa mu musí porozumieť. Ďalšími dôležitými vlastnosťami vhodného textu sú krátkodobosť, prekvapivosť, vzrušenosť a pohyb. Pri práci s literárnym textom je dôležité, aby pedagóg využíval názornosť, hru, obrazové a epické prvky, ktoré navodia citové a vôľové zážitky obohacujúce počiatočné vnímanie (Orelová, 2014).

Charakteristika literárnych žánrov v materskej škole

Materské školy sa nezameriavajú na opis a vysvetľovanie literárnych žánrov. Pedagógovia by mali sústreďovať svoju pozornosť len na literárne žánre, s ktorými sa vo výchovno-vzdelávacej činnosti pracuje. Podľa Lipnickej (2019) pre výučbu v materských školách sú vhodné poetické aj epické texty. Ich zdrojmi sú ľudová slovesnosť i moderná literárna tvorba pre deti. Texty disponujú nielen zábavnou a upokojujúcou funkciou, ale slúžia aj ako učebné prostriedky.

Medzi rôzne žánre textov vhodných pre deti môžeme zaradiť:

1. texty informačného a náučného charakteru, napr. slovníky a encyklopédie pre deti,
2. rôzne nesúvislé texty, napr. rôzne druhy správ o udalostiach a podujatiach,
3. komunikačné žánre a žánre určené na riadenie činností, napr. rôzne oznamy, programy, návody a postupy (Lipnická, 2019).

AUTOBIOGRAFIA pracuje s podnetmi z vlastného životopisu. Je to dielo, v ktorom nájdeme rozmanito štruktúrované zložky vlastného ja. Žánrový text je korigovaný autorom pričom rozprávanie prebieha v 1. a 3. osobe. Ide o žáner bez pevne stanovenej väzby (Valček, 2000). Pre jeho tvorbu sa využívajú subjektivizované a objektivizované postupy. Podľa Hochela (1982) môžeme za základnú jednotku autobiografického životopisu považovať biografiu.

BÁJKA sa historicky zaraďuje medzi najstaršie literárne žánre a predstavuje krátke rozprávanie. Charakterizuje ju výstižný a vtipný text obsahujúci fabulu. Autori pri jej písaní využívajú personifikáciu a antropomorfizáciu, pri ktorej veci a zvieratá konajú ako