Národné kurikulum predškolského vzdelávania a limity jeho detailnosti

Inovácia a jej zákonné limity

V procese inovácií ŠVP sa k najintenzívnejším zmenám pristúpilo v programe pre predškolské vzdelávanie. Dôvodom bolo to, že v predškolskom kurikule v roku 2008 prišlo k najväčším zmenám, keďže materské školy zo zákona, no i z vlastnej vôle prijali rovnaké princípy tvorby vzdelávacích programov, aké boli nastavené pre základné a stredné školy. Išlo o túžbu zmeniť status materských škôl z predškolských zariadení na status škôl, a tak prijať rovnakú logiku a princípy tvorby kurikula, aká je platná pre základné a stredné školy. Táto logika však súčasne narážala na dobre zabehnuté schémy predškolského vzdelávania, na zaužívané, relatívne otvorené kurikulum materských škôl a na špecifiká prevádzky materských škôl. Takže výsledný ŠVP z roku 2008 získal podobu málo prehľadného mixu kurikulárnych noriem, pohybujúcich sa v prekríženom definovaní výkonových a obsahových štandardov, niekoľkých úrovní cieľových kategórií, s obsahom vzdelávania rozpracovaným v spleti tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a prierezových tém. Všetko navyše spojené s novou povinnosťou, aby si materské školy v rámci svojich školských programov spracúvali učebné osnovy, ktoré nikdy predtým nemali a ani nepotrebovali.

V praxi slovenských materských škôl sa vzápätí ukázalo, že hoci program nespôsobil ťažkosti v každodennej pedagogickej práci učiteliek, zásadným spôsobom zneistil učiteľky pri plánovaní výchovy a vzdelávania, zaťažil ich novými byrokratickými procedúrami v príprave na pedagogickú prácu a vyvolával bezradnosť, ak sa mali zorientovať v pojmovej spleti, v ktorej sa štátne kurikulum vymedzovalo. Aj keď sa učiteľky v priebehu niekoľkých rokov práce s týmto dokumentom svojpomocne naučili v ňom orientovať a nastavili si ho na svoje potreby (a na požiadavky externej kontroly – Štátnej školskej inšpekcie), nič to nezmenilo na skutočnosti, že ŠVP z roku 2008 nemá presvedčivé koncepčné kontúry a práca s ním je skôr byrokratickou hádankou, menej jasnou oporou pre zmysluplnú prácu materských škôl.

Inovovaný ŠVP pre materské školy, ktorý na začiatku decembra 2014 predstavil verejnosti minister školstva, prináša inováciu najmä v tom zmysle, že potláča štrukturálnu neprehľadnosť toho predchádzajúceho. Kurikulum je nastavené v jednoznačne vymedzených vzdelávacích oblastiach, očakávané výstupy predškolského vzdelávania sú odvodené z týchto oblastí a neznásobujú sa ďalšími formuláciami výstupov v podobe tzv. kompetencií. Vzdelávací obsah už nie je „nadstavovaný“ prierezovými témami, nekrižujú sa viaceré úrovne vzdelávacích cieľov. Bez diskusie o tom, či povinné prvky ŠVP, ako sú nastavené školským zákonom, naozaj vyhovujú špecifickým potrebám práce s deťmi v ranom veku, inovovaný program je spracovaný v súlade s týmto zákonom a rešpektuje základné jednotky, ktorými zákon definuje podobu ŠVP pre všetky školy v regionálnom školstve.

Kurikulum je teda zostavené tak, aby v rámci týchto zákonných požiadaviek jednoznačnejšie vymedzil obsah výchovy a vzdelávania v materských školách a priamo naznačil vzťahy medzi výstupmi predškolského vzdelávania, aktivitami, ktoré sa k týmto výstupom viažu a možnosťami, ako možno účinnosť tohto procesu na ceste k očakávaným výkonom vyhodnocovať. Inovovaný ŠVP preto v tradičných vzdelávacích oblastiach vymedzuje výkonové štandardy na konci predškolského vzdelávania, voči nim sú ako obsahové štandardy načrtnuté typické aktivity pre deti, ktoré vedú k dosahovaniu očakávaných výkonov, a ako tretí prvok sú tu formulované evaluačné otázky, ktoré smerujú učiteľky k relevantnému a inteligentnému vyhodnocovaniu toho, ako a či deti v predškolskom vzdelávaní zaznamenávajú progres.

Triáda výkonových štandardov, obsahových štandardov a evaluačných otázok lokalizovaná do jasne vymedzených oblastí je v rámci exitujúcich legislatívnych pravidiel tvorby národného kurikula