Učenie sa cudzieho jazyka v predškolskom veku

„Učenie sa cudzieho jazyka môže byť vzrušujúce a produktívne... alebo bolestivé a zbytočné.“ Heidi Dulay, Marina Burt a Stephen Krashen, 1982

Základné pojmy

• Materinský jazyk je ten, ktorý si dieťa prirodzene osvojilo ako prvý v rodine.
• Druhý jazyk, v prípade ak rodina dieťaťa hovorí iným ako štátnym jazykom, si dieťa prirodzene osvojuje v sociálnom prostredí (napr. v materskej škole) a túto situáciu je možné označiť ako sukcesívny bilingvizmus.
• Cudzí jazyk/cieľový jazyk(ďalej CJ) je jazyk, ktorý sa dieťa učí v škole, no nie je to vyučovací jazyk školy.
• Vyučovací jazyk je dominantný jazyk, ktorý sa formálne používa v školskom zariadení (A Policy Handbook, 2011).

Kedy začať učiť deti cudzí jazyk?

Touto otázkou sa v odbornej literatúre zaoberajú výskumníci v rámci hypotézy kritického/senzitívneho obdobia pre učenie sa cudzieho jazyka. Samotný pohľad na hypotézu kritického obdobia rozdeľuje odborníkov do dvoch táborov, tých, ktorí zastávajú existenciu tejto hypotézy a tých, ktorí s ňou nesúhlasia. Existencia kritického obdobia pre učenie sa prvého jazyka bola vytvorená na základe štúdii života detí vyrastajúcich v sociálne deprimovanom prostredí na reč (napr. Lenneberg uvádzal príklad dievčaťa Genie, ktorá bola od prvých mesiacov do 13 roku života izolovaná a ani po intenzívnej rečovej terapii nebola schopná vytvárať gramatické vety), vývine reči u detí s Downovým syndrómom a ľudí, ktorí mali v detstve poškodený mozog a rečová terapia im bola poskytnutá až po puberte. Na základe viacerých výskumov je počas obdobia prvého roku života dieťa schopné diferencovať a naučiť sa akýkoľvek ľudský jazyk. Dieťa v tomto veku je tzv. „univerzálny počúvajúci“. Následne si dieťa rozvíja svoj materinský jazyk. Po dvanástom mesiaci deti jednoznačne diferencujú fonémy materinského jazyka, pričom na fonémy cudzieho jazyka nereagujú[1]. Hypotéza kritického obdobia pre cudzí jazyk vychádza z predpokladu, že v ranom veku je vysoká senzitivita pre učenie sa jazyka a neskôr táto senzitivita klesá a v istom období (po ukončení zrenia mozgu) dochádza k ukončeniu kritického obdobia pre druhý jazyk.

Napriek množstvu výskumov vykonaných na tomto poli, žiaden nepriniesol dôkaz o horších výsledkoch jedincov, ktorí sa začali CJ učiť v detstve oproti tým, ktorí sa ho začali učiť v neskoršom období.

Začať vyučovať cudzí jazyk v materskej, základnej, alebo až v strednej škole?

Lojová (2005) uvádza, že odborníkov je možné rozdeliť do troch základných skupín:

• „Čím skôr, tým lepšie.“ ‒ Názor zástancov hypotézy kritického obdobia, ktorí tvrdia, že deti sa učia prirodzene a ľahko a dokážu si ľahšie osvojiť cudzí jazyk. Autori spadajúci do tejto kategórie najčastejšie označujú obdobie puberty za zlomové obdobie pre osvojovanie si jazyka. Larson-Hallová (2008) porovnávala 2 skupiny japonských žiakov 9 a 12 až 13-ročných. Na zistenie rozdielov medzi skupinami detí použila gramatický test a dotazník. Z výsledkov jej vyplynulo, že existujú isté rozdiely v morfo-syntaktickej úrovni, ako aj vo fonologických schopnostiach medzi mladšími a staršími deťmi a ako pozitívum skorého veku uviedla, že so skorým začiatkom sa vyvíja aj pozitívny prístup k učeniu sa jazykov. Nespochybniteľným dôkazom pre rané oboznamovanie detí s cudzím jazykom sú neurovýskumy, ktoré preukázali vzťah medzi vekom a objemom sivej mozgovej hmoty v časti pre jazykové procesy. Novšie výskumy dokonca ukazujú, že učenie sa druhého jazyka od útleho detstva je príčinný faktor pre nárast sluchovej kôry v Heschlovom závite. Niektorí autori považujú za optimálny začiatok pre učenie cudzieho jazyka 4 roky, nakoľko v tomto veku už majú deti osvojený materinský jazyk a nie je predpoklad, že by dieťa jazyk miešalo.
• „Stačí začať neskôr.“ ‒ Názor skupiny odborníkov, ktorí tvrdia, že učenie sa jazyka v staršom veku je efektívnejšie a rýchlejšie, a to hlavne v situáciách formálneho učenia sa. Raný vek by mal byť prenechaný hre a nemal by byť preceňovaný kognitívny vývin na úkor ďalších oblastí vývinu. Snowová a Hoefnagel-Hohleová priniesli výsledky dokumentujúce, že dospievajúci jedinci vo veku 12 až15 rokov sú efektívnejší pri učení sa CJ ako deti vo veku 3 až 5 rokov. Proti ranej výučbe CJ sa ozvali aj slovenskí a českí výskumníci. Hanušová, Najvar (2007), sledovali výsledky uchádzačov o štúdium učiteľstva anglického jazyka a zistili, že sa nepreukázali významné rozdiely medzi uchádzačmi, ktorí sa učili anglický jazyk od materskej školy, a tými, ktorí sa ho začali učiť neskôr v základnej alebo až na strednej škole. Tieto závery sú ale po dôkladnom preskúmaní otázne, nakoľko išlo o prijímacie testy zamerané na gramatiku a netestovala sa foneticko-fonologická stránka. Uchádzači boli rôzneho veku a autori nesledovali ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu osvojenia si anglického jazyka. Prieskum názorov učiteľov, odborníkov a verejnosti na danú tému realizovala Purdiaková (2006) a zistila, že kým verejnosť odpovedá „čím skôr, tým lepšie“, učitelia cudzích jazykov sú v tejto otázke viac zdržanliví a začiatok veku učenia cudzieho jazyka posúvajú do piatej triedy, teda k 10-ročným deťom, a väčšina odborníkov pracujúcich na univerzitách sa vyjadrila za začiatok učenia v cudzom jazyku v tretej triede.

Snowová a Hoefnagel-Hohleová (1978) testovali niekoľko vekových skupín anglicky monolingválnych jedincov imigrovaných do Holandska po pol roku od ich príchodu do krajiny. Druhé testovanie prebehlo po 5-tich mesiacoch a tretie po nasledujúcich 5-tich mesiacoch. V jednotlivých vekových skupinách bolo zastúpenie od 9 do 11 subjektov. Všetky vekové kategórie boli podrobené rovnakým testom zameriavajúcim sa na porozumenie, výslovnosť, morfológiu (Berkov wug test), Peabody Picture vocabulary test, opakovanie viet, hodnotenie viet, porozumenie príbehu a  porozprávanie príbehu na základe obrázkov. Snow a Hoefnagel Hoehle zistili, že v komplexnom teste, ktorý administrovali deťom vo veku do 3 až 5, 8 až 10 rokov, adolescentom vo veku od 12 do 15 rokov a dospelým vo veku od 18 do 60 rokov v priebehu času najlepšie skórovali adolescenti. Skupina detí dosiahla najlepšie výsledky na konci školského roku v nasledujúcich testoch: Test výslovnosti, test porozumenia príbehu a prerozprávania príbehu. Dospelí na konci roku nedosiahli v žiadnom teste najlepšie výsledky. Vo väčšine testov skórovala najlepšie na začiatku ako aj na konci skupina detí vo veku od 12 do 15 rokov.

 V spontánnej reči najmladšie deti po roku dosiahli najvýraznejší pokrok v učení sa, a to aj napriek skutočnosti, že starší žiaci dosiahli v tomto subteste celkovo lepšie výsledky.

• „Záleží od podmienok.“ ‒ Názor skupiny odborníkov, ktorí tvrdia, že nemožno hovoriť o vhodnejšom alebo nevhodnejšom období pre učenie sa cudz