Spolupráca materskej školy s rodinkou

V žiadnej rodine by nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť a vzájomná tolerancia medzi partnermi a aj tu má mať svoje popredné miesto vzájomná dôvera a otvorenosť. Dôležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzťahy medzi rodičmi veľmi pôsobia na psychiku dieťaťa a na postoj, ktorý nadobudne k okoliu. Pokojné rodinné prostredie je prvým predpokladom na to, aby deti vyrástli vyrovnané a spokojné.

„Človek je od prírody tvor spoločenský. Človek sa v spoločnosti rodí, rastie a samozrejme aj rozvíja. Je odkázaný na spoločnosť najmä vo svojich prvých dňoch života, inak by zahynul. Každý človek na tejto planéte je rovnoprávny a každý má rovnakú hodnotu.“

ARISTOTELES

Človek prichádza na svet tak málo pripravený, že bez pomoci by nebol schopný vo svojom živote pokračovať. Celý rad inštinktov, s ktorými sa narodil, rýchlo vyhasína, jeho telesný a psychický vývin v porovnaní s inými živočíchmi prebieha pomaly a prakticky všetkým základným činnostiam potrebným na život sa musí učiť.

V najrannejšom období života sa vytvárajú útvary a funkcie, ktoré sú základom konečnej štruktúry jedinca. Nielen prvé dni, ale niekoľko počiatočných rokov života treba poskytovať dieťaťu podporné a rozvíjajúce činnosti. Po treťom roku si dieťa vytvára čoraz zložitejšie vzťahy k svojmu okoliu. Zaujíma citový postoj k veciam, javom a ľuďom. Ešte vždy viac cíti ako myslí. Jeho správanie do značnej miery určujú city, ktoré sú bezprostredné, intenzívne, ale stále. V predškolskom veku vznikajú už podobné citové kvality ako u dospelého človeka. Dieťa sa vie tešiť, hnevať, smútiť, báť sa, mať rado, nenávidieť, hanbiť sa, žiarliť. Formujú sa už aj intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city. Naučí sa hodnotiť svoje skutky, ale len s pomocou dospelých, každodennou skúsenosťou, overovanou pochvalou alebo pokarhaním.

Prvou školou, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa v našej spoločnosti je materská škola. Pre dieťa je to náhla zmena rodinného prostredia, ktoré preň predstavuje životnú istotu a bezpečie, a to má zmeniť za iný, menej bezpečný a menej známy, cudzí systém. Nie je jednoduché malému dieťaťu vysvetliť, prečo sa musí náhle odlúčiť od matky. Ťažko mu môžeme objasniť, že je to dočasná zmena, pretože sa ešte nedokáže orientovať v čase. Strata pocitu bezpečia je často násobená ďalšími neobyčajnými alebo traumatizujúcimi zážitkami.

Vstup do materskej školy je pre dieťa prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť so sebou neprináša problémy len pre dieťa, ale aj pre rodičov. Už pri zápise dieťaťa do materskej školy možno vidieť fakt, že matka bude mať väčší problém s tzv. adaptáciou dieťaťa na materskú školu, ako ono samé.

Psychológovia pod adaptáciou rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim.

V pedagogike sa pojem adaptácia používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského a mimoškolského prostredia, v ktorom žije.