Pripravenosť detí na školské vzdelávanie z pohľadu učiteliek 1. ročníka ZŠ (1.)

Kritéria školskej pripravenosti a predmet výskumu

Školská pripravenosť môže byť v rôznych školách učiteľmi rôzne vnímaná. Bednářová a Šmardová (2012) uvádzajú kritériá školskej pripravenosti nasledovne:

• telesný (somatický) vývin a zdravotný stav,
• úroveň vyspelosti poznávacích (kognitívnych) funkcií,
• úroveň práceschopnosti (pracovné predpoklady, návyky),
• úroveň zrelosti osobnosti (emocionálno-sociálnej).

Predmetom výskumu boli dve vzorky respondentov. Išlo o učiteľov prvých ročníkov základných škôl (ďalej „ZŠ“) jedného z okresov v Bratislavskom kraji. Oslovených bolo celkovo 26 plnoorganizovaných aj neplnoorganizovaných ZŠ, resp. ZŠ s MŠ. Výskumu sa zúčastnilo 47 učiteliek prvých ročníkov ZŠ. Počet respondentov v meste bol 19 a na dedine 28. V uvedenej výskumnej vzorke nebol ani jeden respondent mužského pohlavia.

Analýza a interpretácia výskumných zistení

Najčastejšie prejavy nepripravenosti detí na školské vzdelávanie

Až 18 respondentov v meste a 19 z dedín sa vyjadrilo, že najčastejšie prejavy nepripravenosti detí na školské vzdelávanie je v oblasti zlej výslovnosti hlások a hláskových skupín. Nasledovala citová labilita detí. Zistilo sa, že respondentky z miest považujú za problémové iné oblasti ako respondentky z dedín.

V rámci interview respondentky uviedli, že súčasní rodičia nemajú na deti čas, preto sa s nimi menej rozprávajú. Deti následne majú pasívnu slovnú zásobu. Tým, že nerozprávajú, nemajú možnosť precvičovať správnu výslovnosť hlások, preto sa stáva, že ich zle vyslovujú. Dôvody citovej lability vidia respondentky v dnešnom uponáhľanom svete, ktorý je zameraný hlavne na materializmus. Rodičia sa snažia zarobiť peniaze, deťom kupujú hračky, avšak emocionálne ich nesaturujú, čo sa prejavuje v citovej labilite. Niektoré respondentky uviedli ako dôvody citovej lability strácanie priority v rodinnom živote. Mnohé manželstvá sa rozvádzajú, keď sú deti ešte v predškolskom veku, čo negatívne zasahuje hlavne emocionálny vývin detí.

Vyjadrenia respondentiek:

• chýbajúca komunikácia detí s rodičmi,
• deti trávia dlhý čas pri počítačoch, predigitalizovaný svet,
• niektoré deti majú problém so sústredením sa na činnosť, pozornosť zameriavajú na veci a dianie okolo seba, prípadne nedokážu zotrvať dlhšiudobu pri jednej činnosti (písanie, čítanie...),
• ak je dieťa hravé, nechce pracovať, pravdepodobne bude nezrelé pre školu.

Pripravenosť detí na školské vzdelávanie v súčasnosti

Nepripravenosť na školu je u detí determinujúcim faktorom úspešnosti žiaka v ZŠ. Zaujímalo nás porovnanie súčasnosti a nedávnej minulosti v tejto oblasti.

Súčasné deti sú na školu z pohľadu respondentiek prvých ročníkov lepšie pripravené ako v nedávnej dobe.

Kladne odpovedali najmä respondentky, ktoré mali prax do 10 rokov, ale aj niektoré s väčšou praxou. Začínajúce respondentky a respondentky s praxou menej ako 5 rokov odpovedali, že nevedia.

Na ZŠ podľa respondentiek v doplňujúcom rozhovore deti neboli pripravené v nasledujúcich oblastiach:

• Oblasť somatického vývinu: deti nemali rozvinutú koordináciu ruka – zrak, nerozvinutá grafomotorika.
• Oblasť kognitívneho vývinu: nedostatočný súbor vedomostí, nerozvinuté základy logického myslenia, nedostatočná pripravenosť v oblasti matematiky.
• Oblasť emocionálno-sociálneho vývinu: nezvládnutie odlúčenia od rodičov, nes