Pripravenosť detí na školské vzdelávanie z pohľadu učiteliek 1. roč. ZŠ (2.)

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)

Adaptácia detí na školské prostredia

Napriek tomu, že niektoré deti sú po sociálnej a emocionálnej stránke na školu pripravené, prejavujú sa takými formami správania, ktoré respondentky musia korigovať prostredníctvom pedagogickej intervencie. Žiaci prvých ročníkov nie sú v oblasti sociálnej a emocionálnej pripravení do školy, čo sa javí respondentkám ako problematické.

Pri odpovediach „iné“ respondentky uviedli, že deti sú „duchom akoby neprítomné, neplačú, nekričia, ale ani sa nijak neprejavujú.

Jedna respondentka sa vyjadrila: „V súčasných triedach je výučba stále problémovejšia. Kým sa žiaci naučia, že v škole majú počúvať, nekrútiť sa v laviciach, nemumlať si, nekričať a nenariekať, tak je polrok preč. Ako ich mám za ten čas učiť ešte aj čítať a písať, keď sa takto prejavujú? Nie je to pre nás ľahké. Snažíme sa, ale v tejto oblasti to ide dolu vodou. Nepomáhajú ani intervencie psychológov, rodičia by mali zmeniť prístup k svojim budúcim školákom a pripraviť ich na školu aj v tejto oblasti.“

Dokážu sa deti v 1. ročníku základnej školy začleniť do sociálnej skupiny triedy, školy? Sú v tejto oblasti dostatočne pripravené? Išlo o otvorenú otázku, v ktorej respondentky mali prezentovať svoj názor. Ich odpovede sme spracovali do jednotlivých okruhov:

• Z môjho pohľadu sú deti dostatočne pripravené, nakoľko väčšina z nich navštevovala MŠ.
• Deti nemajú problém so začlenením sa do sociálnej skupiny triedy. Podľa mňa sú dostatočne pripravené.
• Väčšina detí s tým problém nemá – sú pripravené.
• V poslednej dobe čím ďalej, tým viac detí má problémy v tejto oblasti, sú egocentrické, bijú sa, presadzujú si svoj názor, alebo sú utiahnuté a budú z nich adepti na šikanovanie silnejšími.
• Nie je to žiadny problém u detí, ktoré navštevovali MŠ a sú zvyknuté na socializáciu. Problém vidím u detí, ktoré prichádzajú z rodinného prostredia a sú jedináčikovia. U týchto sa prejavuje akási zlosť z toho, že si ich rodičia dovolili dať do školy a spočiatku odmietajú spolupracovať s učiteľkou aj s kolektívom detí. Ak majú dojem, že ich k niečomu nútime, sú agresívni.
• Pri správnom pedagogickom vedení sa deti dokážu začleniť do kolektívu, ale chce to v poslednom čase stále viac pedagogického taktu a úsilia.
• Niektoré deti sa po príchode vôbec neprejavujú, plačú a v škole nechcú byť.
• V minulosti sa mi stalo, že niektoré deti zo školy normálne ušli, pretože nezvládali prechod do školského prostredia a nepoznali povinnosti. 

Na základe výpovedí rastie aj počet detí, ktoré pochádzajú z rodín, kde im je plnené každé želanie a následne tieto deti majú problém prispôsobiť sa prostrediu škôl, kde nie sú centrom pozornosti. Dôvody nedostatočnej pripravenosti v emocionálnej oblasti vidia respondentky hlavne v rastúcej rozvodovosti rodín, emocionálnej nestabilite rodičov a v stále rozvíjajúcej sa rodinnej výchove v duchu egocentrizmu. Dnešné rodiny z pohľadu respondentiek vychovávajú stále viac a viac egocentrické a emocionálne nevyrovnané deti.

Ko