Dopravná výchova v materskej škole (1.)

Úvod

Dopravná výchova nie je len o nácviku bezpečného správania sa v dopravných prostriedkoch, ale aj o celom komplexe zručností a vedomostí a predovšetkým o vytváraní si vzťahu ku svojim vrstovníkom. Preto je podľa Guziovej (2009, s. 54)veľmi dôležité, aby sa materská škola zhostila úlohy výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke. Úlohou dopravnej výchovy v materskej škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke, s dôrazom na etické princípy chodcov, cyklistov, kolobežkárov a korčuliarov, či cestujúcich v osobných a hromadných dopravných prostriedkoch i budúcich vodičov a dodržiavanie pravidla vidieť a byť videný (Uvačková a kol., 2011, s. 122).

Dopravnú výchovu detí v materskej škole treba zabezpečiť materiálnym vybavením a pomôckami určenými pre deti predškolského veku. Úspech v dopravnej výchove podľa Šupovej (2012, s. 12) však nezaručujú len materiálne podmienky, edukačné aktivity, ale v prvom rade ho ovplyvňuje odborná pripravenosť učiteliek materských škôl, ich dôslednosť a metodická zdatnosť. V neposlednom rade úspech zaručuje väčšia informovanosť medzi rodičmi, nakoľko mnohokrát sme svedkami veľmi negatívneho vplyvu členov rodiny na deti. Dieťa vníma nesprávne prechádzanie cez cestu, prebiehanie cez prechod na červenú a iné nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky dospelými. Veľmi zlý príklad dávajú deťom rodičia – vodiči, ktorí sa pri jazde autom dopúšťajú mnohých chýb. Dieťa má tak možnosť počuť aj neslušné výrazy o iných účastníkoch dopravy.

Špecifiká vývinu dieťaťa predškolského veku vzhľadom na dopravnú výchovu

Dopravná výchova by sa mala začať rozvíjať u detí už v ich rannom veku, keď sa začína učiť chodiť, rozprávať a vnímať okolitý svet. Jeho prvými „učiteľmi“ sú rodičia. Na prvých prechádzkach v kočíku dieťa spoznáva autá, bicykle. Neskôr, keď už chodí, spoznáva priechod pre chodcov, semafor.

Predškolský vek je mimoriadne priaznivé obdobie na rozvoj všetkých stránok osobnosti dieťaťa. Za predškolské obdobie je v mnohých odborných publikáciách považované celé obdobie od narodenia až po nástup do školy. Vo väčšine vývinovo-psychologických publikáciách je táto etapa chápaná ako vek trvajúci od začiatku 3. roku do začiatku školskej dochádzky (Faráriková, 2014, s. 6).

Podľa Čížkovej a kol. (2005, s. 68) existujú dve rozmedzia, ktoré sú dané novým sociálnym zaradením dieťaťa:

• medzi tretím a štvrtým rokom je to vstup do materskej školy,
• po dovŕšení šiesteho roku je to nástup do základnej školy.

Aj keď sa podľa Jakabčica (202, s. 41) tempo vývinu tak v telesnej, ako aj v duševnej oblasti spomaľuje, zmeny sú menej nápadné, viditeľne pokračuje prienik dieťaťa do poznávania seba samého, do sveta v ktorom žije. Je to vek živej fantázie, ktorá je ešte málo kontrolovaná racionalitou.

Podľa Bloomovej taxonómie (Hajdúková, Pašková, 2009, s. 72) sa vývin celostnej osobnosti člení na tieto oblasti:

• kognitívnu – rozvoj poznávacích procesov;
• afektívnu – rozvoj citov, vôle, postojov;
• psychomotorickú – rozvoj pohybových a zmyslovo-pohybových schopností.

Psychomotorický vývin predškolského dieťaťa

Dopravná výchova v predškolskom veku vychádza zo špecifického poznania telesného a pohybového vývinu detí (Liptáková, 1974, s. 13, Šupová, 2013, s. 9). V oblasti motorického vývoja dochádza podľa Šulovej (2005, s. 67) k zdokonaľovaniu pohybovej koordinácie. Pohyby sú presnejšie, účelnejšie a plynulejšie. Obdobie predškolského veku je Eriksonom označované ako obdobie iniciatívy. Jeho hlavnou potrebou je potreba aktivity a sebapresadenia. Táto potreba mala význam už v období batoľaťa, ale vrcholí na vyššej úrovni v predškolskom veku, keď dieťa zvláda samostatnú lokomóciu a ovládanie svojho tela (Vágnerová, 1991, s. 59).Výdatné pohyby v predškolskom veku vplývajú podľa Liptákovej (1974, s. 13) na rozvoj svalstva a kostry detí.

Jedným z hlavných psychologických aspektov predškolského veku podľa Žoldošovej (2014, s. 1) je zameranie detí na najbližší svet. Vo svojich poznávacích aktivitách sa snažia pochopiť pravidlá priestoru, v ktorom sa pohybujú. Príjem poznatkov je do značnej miery viazaný na konkrétnu skúsenosť s predmetmi sveta, v ktorom žijú a musia sa mu pris