„Informačne gramotní ľudia sa naučili, ako sa učiť. Vedia, ako sa učiť, pretože vedia, ako sú poznatky usporiadané, ako je možné informácie vyhľadať a využiť ich tak, aby sa z nich mohli učiť i ostatní. Sú to ľudia pripravení pre celoživotné vzdelávanie, pretože môžu vždy nájsť informácie potrebné k určitému rozhodnutiu či k vyriešeniu danej úlohy.“ (Asociácia amerických knižníc; In Cilip 2015, s. 5)

Informačná gramotnosť

Pojem informačná gramotnosť sa, prvýkrát, objavil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (v roku 1974), kedy prezident americkej asociácie Information Industry Association Paul G. Zurkowski použil výraz „information literates“ k pomenovaniu osôb, schopných a pripravených funkčne využívať informačné zdroje vo svojej práci (Webber, Johnston 2006). V jeho poňatí za informačne gramotných možno považovať jednotlivcov, ktorí sú pripravení používať informačné zdroje pri práci, ktorí sa pri riešení problémov naučili využívať širokú škálu techník a informačných nástrojov (Dombrovská, ­Landová, ­Tichá 2014).

Pri definovaní informačnej gramotnosti sa zväčša vychádza z pojmu funkčná gramotnosť, ktorá sa chápe ako schopnosť aktívne participovať vo svete informácií.

Funkčná gramotnosť zahŕňa:

• literárnu gramotnosť – schopnosť nájsť informácie v texte a porozumieť im,
• dokumentovú gramotnosť – schopnosť vyhľadávať a využívať konkrétne informačné zdroje,
• technologickú gramotnosť – schopnosť využívať nové médiá a IKT na prístup k informáciám a ich komunikáciu,
• globálnu gramotnosť – porozumenie a vzájomná ústretovosť medzi ľuďmi a národmi, obsahuje schopnosť interaktivity a spolupráce medzi kultúrami;
• mediálnu gramotnosť – vyjadruje narastajúce rozmery, kapacity dispozície človeka na produkovanie a distribúciu obsahov v rozličnej forme,
• gramotnosť ako sociálnu zodpovednosť – so­ciálne kompetencie – schopnosť zvažovať a hodnotiť sociálne dôsledky médií z hľadiska bezpečnosti, súkromia a pod. (Varis, 2015).

Súhlasíme s názorom Cenigovej (2018), že informačná gramotnosť v súčasnom chápaní predstavuje súhrn kompetencií funkčnej gramotnosti a IKT gramotnosti a predstavuje nevyhnutné kompetencie jedinca pre prežitie v prostredí informačnej spoločnosti. Je dôležité dodať, že základom a primárnym fundamentom funkčnej aj informačnej gramotnosti je nepochybne čitateľská gramotnosť.

Čitateľská gramotnosť ako predpoklad informačnej gramotnosti

Bola by možná informačná gramotnosť bez čitateľskej gramotnosti? Môže existovať informačná spoločnosť bez čitateľov?

Otázky sa vzťahujú na kritický problém znižujúcej sa čitateľskej úrovne mladej generácie. Tento problém sa ukazuje ešte naliehavejšie, ak si uvedomíme, že čitateľské zručnosti na seba viažu schopnosť vzdelávať sa. Čítanie kladie existenčný rámec pre schopnosti získavania, porozumenia a začleňovania nových informácií do poznatkovej štruktúry človeka. Tým predurčuje jeho schopnosti a možnosti aktívne participovať na formálnych vzdelávacích procesoch na základných, stredných i na vysokých školách, ako aj na vzdelávacích procesoch v informačnej spoločnosti, ale i v neformálnych procesoch v rámci celoživotného vzdelá